Dovoľte mi, aby som Vám predstavil Paulínu Šmatlákovú, talentovanú a charizmatickú tanečníčku!

Absolventka Gymnázia L. Novomeského v Bratislave, teraz študentka VŠMU, ktorá celý svoj voľný čas venuje hudbe a tancu, a ktorá svojim talentom a snahou inšpiruje aj ostatných. Hovorím z vlastnej skúsenosti, nakoľko som mal tú možnosť absolvovať nejeden tanečný tréning so skvelou skupinkou ľudí, v ktorej nechýbala ani Paulína. Okrem iného ste ju mohli vidieť aj v muzikáli Pomáda a v hre Sladká Charity.

Jej príbeh môže byť príkladom pre ľudí, ktorí práve začínajú (v hocičom, nielen v tanci). Je dôkazom toho, že ak má človek cieľ, ak ho baví to, čomu sa venuje, môže tú činnosť dotiahnuť od Základnej umeleckej školy až po dosky, ktoré znamenajú svet. Viac si už prečítajte v rozhovore:

Skúsme ísť od začiatku, odkedy vôbec tancuješ?

Tancu sa venujem od svojich piatich rokov. Začínala som na ZUŠ Ľudovíta Rajtera v Bratislave, kde som strávila všetok svoj voľný čas.

Prečo si sa tancu začala venovať?
Moji rodičia ma prihlásili na ZUŠku hlavne kvôli hre na klavír, v ktorej som neskôr získala viaceré ocenenia. A teda, aby toho nebolo málo, prihlásili ma aj na tanec. Bola som veľmi živé dieťa a sedením pri klavíri by som si nevybila všetku svoju energiu. Zo začiatku to bolo len detské hopkanie, no postupom času sa hranie a zábava stali mojou dnešnou vášňou pre tanec.

Dosiahla si nejaké úspechy? Respektíve, čo je pre Teba najväčší úspech?
Za svoj najväčší úspech v oblasti tanca určite považujem účinkovanie v slovenskom prevedení muzikálu Pomáda v réžii Jána Ďurovčíka. Síce to nie je moje prvé divadelné predstavenie, v ktorom účinkujem, no Pomáda mi dáva väčší priestor na sebarealizovanie, nakoľko v nej som ako tanečník, kým v hre Sladká Charity, v ktorej účinkujem v Divadle Andreja Bagara v Nitre, som takou malou herečkou.

Ty si začínala s tancom ako dieťa, myslíš si, že sa tancovať dá naučiť, alebo je to vrodené?
Každý človek, či už je to dievča alebo chlapec, sa dokáže naučiť tanečné kroky. Dlhoročným trénovaním sa určite dá posunúť ďaleko, no závisí to od individuálneho prístupu tanečníka a od chuti tancovať. Zároveň si myslím, že skutoční umelci a veľkí tanečníci to majú v sebe. Je to z nich cítiť, keď tancujú na pódiu. Musia mať charizmu. Myslím si však, že je to hlavne práve tá chuť a radosť, ktorú do svojho tanečného prejavu vkladajú.

Aký štýl máš najradšej?
Jazz a contemporary.

Paulína (1)

Zdroj: Paulína Šmatláková

S kým, alebo na koho koncerte by si si rada zatancovala?
Určite s Michaelom Jacksonom, no to sa mi už bohužiaľ nepodarí. Ale napríklad zatancovať si v choreografiách Piny Bausch alebo Jiřího Kylijána je snom nejedného tanečníka.

Tanec zrejme zaberá veľkú časť tvojho voľného času, čomu inému sa venuješ okrem tancu najviac?
Popri tanci sa odmalička venujem aj hre na klavír. V podstate to bol moja primárna záujmová aktivita v detstve. V rámci hry na klavír som sa umiestnila na viacerých celoslovenských aj medzinárodných súťažiach, čím vo mne túžba stáť na pódiu stále rástla. Taktiež som sa zúčastnila viacerých verejných vystúpení doma aj v zahraničí. Pred asi 4 rokmi som začala hrať aj na bicie a občas si aj zaspievam.

Čo je najväčšia výhoda a nevýhoda tancovania?
Výhodou je určite pocit nadšenia, ktorý vo vás tanec vyvoláva. Nie nadarmo sa hovorí, že tanec lieči. Dôkazom je aj tzv. psychoterapia tancom. Ďalšou výhodou je aj lepšie držanie tela, pevné svalstvo. No na druhej strane tanec môže predstavovať aj nevýhodu zo zdravotného hľadiska. Menisky, natiahnuté šľachy, svalovica. Inú nevýhodu tanca však nepoznám.

Popíš nám trochu pôsobenie v Pomáde.
Celý tanečný repertoár muzikálu sme museli zocvičiť asi za tri mesiace. Súčasťou prípravy boli aj celodenné generálky od 9 ráno do 2 v noci počas generálkového týždňa. Museli sme pohotovo reagovať na všetky podnety a pripomienky režiséra, s ktorým sme my tanečníci intenzívne pracovali len týždeň pred slovenskou premiérou. No opäť musím potvrdiť, že všetka tá drina a námaha mala zmysel. Stáť na javisku pred vypredaným hľadiskom, vidieť nadšených divákov ako stoja a tlieskajú je neopísateľný pocit. Vždy ma to pozitívne nabije a z predstavenia odchádzam spokojná a šťastná. Je to veľká skúsenosť do života pracovať v profesionálnom prostredí, kde disciplína, 100% sústredenosť a výkonnosť sú zárukou úspechu.

Aký je to pocit spolupracovať s menami ako Nela Pocisková a Ján Ďurovčík?
Je to veľká skúsenosť a určite to neľutujem.

Je ich prítomnosť akýmsi pohnaním tvojho (vášho) snaženia sa?
Samozrejme. Každý sa snaží zo seba vydať to najlepšie, keď ho sleduje režisér.

Paulína (2)

Zdroj: Paulína Šmatláková

Čo by si chcela v tancovaní dosiahnuť?
V januári som úspešne absolvovala prijímacie skúšky na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odbor Tanečné umenie. Dúfam, že budem čo najdlhšie tancovať ako interpret a neskôr by som sa chcela venovať tanečnej terapii.

Tvoj najkrajší, najkurióznejší zážitok z tancovania?
Veľmi emotívnym zážitkom bol pre mňa tanečný workshop United Movement s Miguelom Zarate, ktorého som sa zúčastnila minulý rok. Stretnúť sa na jednej sále s toľkými tanečnými nadšencami a učiť sa od človeka, kto je jedným z najúspešnejších choreografov komerčných projektoch v Amerike, bolo nezabudnuteľné. Vedel, ako nás povzbudiť, dodať nám sebavedomie.

Čo by si odkázala čitateľom?
Tancuj, tancuj, vykrúcaj 🙂 a v každom veku!

Za rozhovor (a skvelý štart projektu Slovensko zajtra) Paulíne veľmi pekne ďakujem!

Tento rozhovor by som chcel venovať aj všetkým ostatným tanečníkom z muzikálu Pomáda, a aj všetkým, ktorých poznám z tanečnej školy, resp. iných projektov!

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s