Filmová a televízna tematika sa v dnešnej dobe teší veľkej obľube. Aj v rámci Slovenska zajtra sme sa filmom už venovali. Mali ste možnosť spoznať Lukáša, ktorý je skladateľom filmovej hudby. Ale tak, ako by filmu chýbala hudba, tak by, logicky, aj filmovej hudbe chýbal film. A práve preto som rád, že sa vám dnes predstaví aj Daniel Kontuľ.

Dano je mladý Humenčan, ktorý sa rozhodol využiť letné prázdniny naozaj kreatívne. So skupinou mladých ľudí nakrútili vlastný film Stálo to za to, ktorý sa nakoniec dočkal aj premietania v miestnom kine. Či to však za to naozaj stálo, to nám prezradí už on.

Ešte predtým vám však prinášame TRAILER k filmu Stálo to za to!!!

Som veľmi rád, že si sa do tohto projektu pridal aj ty! Na začiatok sa skús čitateľom trochu predstaviť.
Volám sa Daniel Kontuľ. Nie som ničím výnimočný v porovnaní s ostatnými ľuďmi – normálny človek – obyčajný, ako asi aj každý z nás. Študujem na Paneurópskej vysokej škole Dizajn médií s tým, že z predošlej školy ma vyhodili, alebo respektíve som odišiel, lebo ma nebavili dejiny slovenskej žurnalistiky do roku 1918 a podobné veci, takže som sa rozhodol študovať to, čo ma baví na úkor stratených 2 rokov.

A čomu venuješ svoj voľný čas?
Je to určite fotografia v prvom rade a v nie poslednom, teda asi v rovnakom rade video. Sú to veľmi široké pojmy, aj fotografia, aj video, a takisto široko som zameraný aj ja. Nie som nijak extra vyhranený, že by som bol portrétista a fotím iba portréty, alebo iba reportáže a tak… Vôbec. Fotím všetko, čo je fotogenické. Čo sa videa týka, tak to sú v podstate moje začiatky … samouk takisto, to musím zdôrazniť aj vo fotkách aj vo videu. Nikto z našej rodiny nemal vzťah alebo nejakú predošlú video, alebo “foto cestu”.

Zo zákulisia nakrúcania filmu Stálo to za to Zdroj: Daniel Kontuľ

Zo zákulisia nakrúcania filmu Stálo to za to
Zdroj: Daniel Kontuľ

Hovoríš, že si široko zameraný. Čomu konkrétne – akým témam si sa už venoval?
No, začalo to na strednej, keď mi otec kúpil prvý fotoaparát, ktorý točil video vo VGA rozlíšení, teda 640 pixelov na širšiu stranu, to sa rovná dnešnej každej jednej lacnej webkamere. Vtedy neexistovali zrkadlovky, teda existovali, ale neboli cenovo dostupné tak, ako sú teraz. Takže moje začiatky boli na strednej škole – Obchodná akadémia Humenné, ako vidíte, ani to vôbec nemá nič spoločné so zameraním na foto-video. Zdokumentovával som nejaké školské akcie, ako je volejbalový turnaj a podobne. Tiež som navyše spočiatku ani nebol poverený riaditeľkou, čisto vo vlastnej réžii som si vzal foťák a skúsil, že „vau video, čo to je?“ stlačil som gombík, ono to točí „vau“, no a potom som sa ho snažil upraviť v nejakom amatérskom programe. Začínal som výlučne reportážami, a potom, na vysokej, terajšej vysokej, druhej, dúfam, že poslednej 🙂 nám zadali prvé práce. Zadali nám ich už profesionáli a tí nás už aj rozdelili do skupín, prvý raz som tak mal možnosť pracovať v tíme… Mali sme napríklad tému „Ráno“, pojali sme to teda tak nejak kreatívne, že “ráno po konci sveta” a video zožalo docela úspech… Prvé úspechy sa ale niesli v duchu výhry istých súťaží z oblasti foto-video, do ktorých ma dotlačili učiteľky. Jo aaa ešte mi napadlo: v závere strednej školy som v Humenskej regionálnej televízii prispel zopár reportážami a v rámci súťaže vyhral druhé miesto v celoslovenskej súťaži s najotrasnejším videom na svete, neverím doteraz, že si ho porota bola ochotná vôbec dopozerať do konca 😀

Projekt – “Morning”

Popri týchto menších projektoch si už ale stihol spolu s ďalšími mladými Humenčanmi nakrútiť aj vlastný film.
Už na strednej som si budoval vzťah k videu (ako som ale spomínal, spočiatku k fotografii, až neskôr k videu). Vždy som však mal túžbu spoznať niekoho, kto sa tomu venuje a kto by mi bol ochotný poukazovať nejaké veci, lebo vieš ako to je – raz vidieť je lepšie, ako stokrát počuť, a ja zase nie som nejak extra študijný typ, že by som zjedol všetky knihy, ktoré mi prídu pod ruku. Bohužiaľ, nikoho som nenašiel, takže som sa stal aspoň v prípade foto-video záležitostí “študijný typ” a čítal som si rôznu odbornú literatúru a tak. Netvrdím, že teraz som na nejakej extrémne vysokej úrovni, ale máličko som pokročil a to málo skúseností (alebo veľa pre niekoho :), ale pre mňa je to stále ešte málo) ktoré mám, som chcel ponúknuť ľuďom, ktorí majú vzťah k audiovízii v Humennom. A to bol vlastne zrod nápadu natočiť film. Vzniklo to nejak tak, že sme sedeli s frajerkou na lavičke v parku v Humennom a rozmýšlali sme, že čo budeme robiť cez prázdniny a vlastne vtedy nám napadlo:  „natočme si film“. No a vravím, keď už, tak spojiť to s tým, že by som do filmu zapojil mladých a vzájomne sme niečo vytvorili. To bola hlavná vec, ktorá ma vlastne presvedčila o tom, že idem do toho.

Vo filme sa nachádzajú aj scény z okolia Humenného Zdroj: Daniel Kontuľ

Vo filme sa nachádzajú aj scény z okolia Humenného
Zdroj: Daniel Kontuľ

Išlo o Tvoj prvý projekt podobných rozmerov. Ako sa ti riadil taký tím ľudí?
Stály štáb pozostával iba zo zvukára, mojej priateľky a z troch hercov. Čiže ja som mal na starosti štyroch, teda piatich ľudí – aj priateľku :), ona bola osvetľovačka a maskérka a všetko možné iné. 🙂 Takže nebolo to až tak náročné, ale polená pod nohy nám hádzalo teplo, lebo leto bolo dosť horúce, a čas – s ním sme extrémne zápasili, pretože ako som spomínal, nemám s filmovaním nejaké extrémne skúsenosti, takmer žiadne, a nepodarilo sa nám harmonogram dodržiavať… Boli sme stále v časovom strese a samotné natáčanie trvalo 20 dní, čiže už to samo o sebe hovorí, že je to málo. V normálnej profi filmárčine sa za jeden deň natáčania natočí maximálne 2-3 minúty záznamu. My sme 65 minútový projekt stihli za 20 dní, čo je takmer nemožné vzhľadom na naše nulové skúsenosti (žiadna profi filmárčina).

Vychádzali vám počas práce ľudia v ústrety? Ak ste napríklad nakrúcali v nejakých priestoroch a podobne.
Áno vyšli… ale niektorí aj nevyšli. Prevažná väčšina však vyšla. Ono na východe sú takí ľudskí ľudia 🙂 ale na druhej strane – všade natrafíme aj na povedzme “menej ľudských”. Tých, ktorých som však oslovil, boli našťastie ústretoví. Problém však bol v tom, že som nemal žiadneho produkčného, nemal som žiadneho iného kameramana a celé to spočívalo na mojich pleciach. To bolo pre mňa dosť ťažké – natáčať, hneď potom odbehnúť niečo zháňať, vybavovať, potom rýchlo odbehnúť strihať, potom zase vyspať sa 4 hodiny maximálne, vstať a znova to isté – nasadnutie na ten istý kolotoč. Čiže mnoho nezvládnutých a nedoladených prvkov, ktoré v tom filmé sú, sú presne kvôli mojej neskúsenosti – zlému načasovaniu. No tých, ktorých som oslovil, boli ústretoví, takže super.

nakrúcalo sa dokonca aj v noci Zdroj: Daniel Kontuľ

Nakrúcalo sa dokonca aj v noci
Zdroj: Daniel Kontuľ

Po tejto výrobnej fáze však prišiel čas podeliť sa s výtvorom aj s ostatnými. Aké boli reakcie na váš film?
Absolútne som nečakal, že budú tak pozitívne, lebo v podstate ja som pôvodne šiel iba jednak osloviť mladých, predať im svoje aké-také skúsenosti a v závere si to spoločne pozrieť v kine s rodinami ľudí zapojených do tohto projektu. Vôbec som však ani len netušil, že budeme mať plné kino ľudí, alebo dokonca, že budeme predávať lístky na schody, čo bol extrém. Keď sa premietal film “Rýchle a zbesile”, tak sme u nás mali plné kino – ale na schodoch nesedel nikto, 🙂 teda naozaj super a extrémne som vďačný všetkým, ktorí nás došli podporiť!

Plánuješ aj ďalšie podobné projekty?
Nejaké ponuky prišli, aj od detskej organizácie Fénix, ktorá nám pomohla s vyfinancovaním kina v rámci svojich možností a vraveli, že či by sme niečo spolu s nimi nenatočili – podstatne väčšie, nebudem konkretizovať, lebo zatiaľ je to iba v štádiu nejakých dohadov. A takisto si chcem dať oddych, to je dosť podstatná vec, lebo fakt ma úplne zničil ten film, schudol som 10 kíl a tak ďalej… 🙂 Čiže oddych. No a čo príde potom, neviem. Viem, že je teraz škola a viem, že sa blíži skúškové obdobie a viem, že nebudem mať čas a takisto viem, že do toho ďalšieho projektu, keby aj nejaký bol, tak si naň musím vyčleniť podstatne viac času, pretože ten čas sa najviac podpísal pod všetky chyby projektu… uvidím fakt, neriešim to zatiaľ – “žijem zo dňa na deň” 😀

Z nakrúcania Zdroj: Daniel Kontuľ

Z nakrúcania
Zdroj: Daniel Kontuľ

Aj vďaka stále prístupnejšej technike žijeme v dobe, keď si nejeden video-začiatočník nakrúca svoje minifilmy, vlogy a podobné veci. Čo by si týmto začínajúcim filmárom odkázal?
Jedna cesta je, že poviem to, čo som už aj predtým povedal v nejakom inom rozhovore, že „rob to, čo môžeš, s tým, čo máš, tam, kde si“, alebo druhá cesta – “originálna” pre teba je, že „Just do it“ 🙂 (pri rozhovore som mal tričko nemenovanej značky 😉 pozn. autora) ale to asi nie je originál, už to niekto tuším spomenul skôr ako ja 🙂 Takže fakt neviem… “Zdvihni prdel a makaj, lebo aj tak nikoho nezaujímajú tvoje reči, ale skutky!”. Samozrejme nemusí to byť “hneď z fleku” podľa vašich predstáv, podstatné je ale začať, fakt… už to (začať) je polovica úspechu. Aj keby ste niečo nedokončili, nevadí, pretože už máte skúsenosť. Napríklad si uvedomíte, že ste leniví a že sa už radšej do ďalších projektov púšťať nebudete. 🙂

Stálo to za to

Stálo to za to

Rád by som aj Danovi srdečne poďakoval za zaujímavý rozhovor! Som si istý, že to za to skutočne stálo, a že sa čoskoro budeme môcť tešiť aj na ďalšie filmy. Držím palce!
Všetko o filme a ďalšie rozhovory môžete nájsť na jeho stránke
(TU) – práve tam je možné si film aj objednať. Aktuálne informácie vám ponúka aj Danielova facebookovská stránka.

Nezabúdajte však ani na facebookovskú stránku Slovensko zajtra, na ktorej vás taktiež čakajú zaujímavé informácie.

Reklamy

One thought on “Daniel Kontuľ

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s