V dnešnom rozhovore zrýchlime tempo… a to doslova. Rozhovorom s 26-ročným Lukášom Čemanom sa po dlhšom čase opäť vrátime k športovej tematike. Tento mladý Pezinčan sa venuje nie práve každodennej, no o to zaujímavejšej disciplíne – horskej cyklistike. O adrenalíne, ale aj rizikách tohto športu vám už viac porozpráva sám Lukáš.

Ešte predtým si však môžeme pozrieť nasledujúce video priamo z jazdy:

Ako si sa k cyklistike vôbec dostal?
K cyklistike ma priviedol otec, ktorý bol a je vášnivý cyklista. Na bicykli som sedel od 3 rokov. Často sme chodievali s otcom jazdiť do hôr. V 12. rokoch som sa začal cyklistike venovať závodne. Stal som sa členom klubu horskej cyklistiky v Pezinku a spolu s otcom a teamom sme jazdili po pretekoch na Slovensku, v Čechách, Rakúsku. Jazdili sme disciplínu cross country XC. V 14. rokoch som jazdil už v Bratislavskom teame, ktorý mal viac členov. Ide o klasické horské preteky, kde sa jazdia okruhy v horách. Jazdí sa tam aj do kopca, aj z kopca a vyžaduje to veľkú fyzickú kondíciu. Tieto preteky som jazdil až do 16. rokov spolu s otcom. Jazdili sme celý Slovenský pohár a tiež lokálne preteky. Neskôr som zistil, že na týchto pretekoch ma najviac baví jazda z kopca, rýchlosť, adrenalín. Začal som sa teda venovať disciplíne 4X four cross, ktorú som jazdil dva roky. Po úraze kamaráta Bekima, ktorý ostal na vozíku som mal od pretekov pauzu asi 7 rokov. Jazdil som pre zábavu, no na preteky som nemal dostatok financií. Začal som až v 25. rokoch opäť závodiť, keď som si to mohol už finančne dovoliť.

Zdroj: Lukáš Čeman

Zdroj: Lukáš Čeman

Venuješ sa teda aj horskej cyklistike, ktorá vyzerá pomerne náročne. Vyžaduje si zrejme aj tvrdé tréningy – ako prebiehajú? Ako si ich máme predstaviť?
Áno, venujem sa konkrétne zjazdu. Táto disciplína však vyžaduje tréning aj z iných smerov cyklistiky. Celkom mám 4 bicykle, na ktorých trénujem. Od jari do jesene jazdím na cestnom bicykli, kde najazdievam čo najviac kilometrov kvôli kondícii. Tiež jazdím na horskom bicykli XC v horách, kde jazdím väčšinou okolo 30 km za jeden tréning v horách. Jazdím aj do kopca aj z kopca. Tiež je to kvôli kondícii, no tým, že jazdím v horskom teréne, už trénujem aj technické prvky. Ďalšia fáza tréningu je na zjazdovom bicykli. Väčšinou vyrážame na zjazdové trate, kde je lanovka a vybudovaná zjazdová trať. Tu človek získa najviac technických zručností.

Zdroj: Lukáš Čeman

Zdroj: Lukáš Čeman

Trénuješ aj v zime?
V zime jazdím tiež vonku. Zväčša len cez víkendy na horskom XC bicykli. Po večeroch po práci trénujem doma na cestnom bicykli na trenažéri väčšinou 1,5 hodiny šliapania. 3x do týždňa chodím do posilňovne.

Zdroj: Lukáš Čeman

Zdroj: Lukáš Čeman

Dosiahol si už aj nejaké úspechy?
Keď som bol mladší, tak na Slovenskom pohári v XC cross country som býval väčšinou v prvej 10-tke. Na lokálnych bratislavských pretekoch som bol 3. Na horských maratónoch som bol tiež párkrát na stupni víťazov. Tiež som bol 2. na Slovenskom pohári v bicrosse v kategórii horských bicyklov neregistrovaných. Sú to len malé úspechy no potešili.V zjazde som nemal zatiaľ veľké úspechy, nakoľko sa mu venujem v podstate druhý rok naplno.

Zdroj: Lukáš Čeman

Zdroj: Lukáš Čeman

Spomínal si, že sa venuješ Four Crossu 4X – o čo vlastne ide?
Four Cross som jazdil len dva roky – v 16. ,17. rokoch. Four cross bol príliš kontaktný šport. Idú 4 jazdci v jednej dráhe a často príde k zrážke alebo vyradeniu nie vlastnou vinou. Four cross je viac šprintérska disciplína, nakoľko pretek trvá max. do 1 minúty. Momentálne jazdím disciplínu zjazd na horských bicykloch. Slovenský a Moravskoslovenský pohár. Každý jazdec jazdí sám za seba. Zjazd je viac pre vytrvalostných športovcov, čo mi viac vyhovuje. Štartuje sa v 30 sekundových intervaloch. Závod trvá väčšinou od 2,5 až 5 minút v závislosti od dĺžky trate. Trate sú väčšinou vybudované v lyžiarskych strediskách, ako napr. Jasná. Trať vedie väčšinou v lese, alebo po lúke. Na trati sú rôzne prvky ako skoky, klopenky, korene, kamene. Ide tu o to, kto bude dole za najkratší čas. V závode sa idú dve jazdy. Prvá je kvalifikačná, kde sa rozhodne, či jazdec postúpi do finále a druhá je finálová. Z nej sa počíta výsledok závodu.

Zdroj: Lukáš Čeman

Zdroj: Lukáš Čeman

Ide o pomerne nebezpečný šport, nemáš strach?
Samozrejme strach vždy bol a bude, ale vraví sa, kto nepadá, nezrýchľuje. To, že sa bojím je prirodzená reakcia. Väčšinou ten strach príde ak skúšam niečo nové. Napríklad na novej trati, na ktorej som ešte nikdy nejazdil a musím sa naučiť nový skok, alebo náročnú pasáž, vtedy pociťujem strach. Netreba sa však báť príliš. Človek je potom napätý a vtedy spraví najskôr chybu, ktorá môže bolieť. Dá sa ten strach potláčať. Keď už mám trať dobre najazdenú, strach opadne a sústredím sa len na jazdu.

Zdroj: Lukáš Čeman

Zdroj: Lukáš Čeman

Čo pociťuješ počas pretekov? Ako ten priebeh vlastne vnímaš, ak sa to dá vôbec popísať.
Na preteky vyrážame väčšinou na predĺžený víkend. Od piatku do nedele. Je to fajn pocit vypadnúť na hory a vyvetrať si hlavu po pracovnom týždni. V piatok a v sobotu sú tréningy a v nedeľu je závod. Trať si vždy najprv prejdeme pešo, aby sme si do detailu pozreli stopy, ktorá je najrýchlejšia. Dva dni teda jazdíme a ladíme každý detail jazdy, aby bola čo najčistejšia a najrýchlejšia. V nedeľu nám je pridelený štartový čas, podľa ktorého ideme na štart. Idú sa, ako som už spomínal, dve jazdy. Prvá je kvalifikačná. Podľa času sa rozhodne, či jazdec postúpi do finále. Potom nasleduje finále – a to rozhodne o poradí. Jazdím kategóriu hobby full a býva nás väčšinou okolo 60 až 70. Prvých 30 z kvalifikácie postupuje do finále. Obe jazdy však treba ísť naplno.

Zdroj: Lukáš Čeman

Zdroj: Lukáš Čeman

Čo ťa najviac motivuje a drží pri tom, aby si sa cyklistike venoval aj naďalej? Čo by si chcel dosiahnuť?
Beriem cyklistiku od malička ako súčasť môjho života. Na bicykli viem vypnúť a na všetko zabudnúť. Na bicykli sa cítim najviac slobodný. Nazval by som to takým životným štýlom. Celý môj život sa snažím prispôsobovať bicyklu a tým robím veľa aj pre seba. Musím sa neustále udržiavať v kondícii a byť športovo aktívny. Baví ma to. Vďaka cyklistike som spoznal veľa super ľudí a zažil kopec zábavy. Mám veľa spolujazdcov, s ktorými trénujem a trávim veľa času nielen na bicykli. Neustále sa navzájom ťaháme, hecujeme a posúvame si naše ciele ďalej. Do budúcna by som sa chcel naďalej venovať zjazdu. Mojím cieľom je jazdiť dlho bez zranení a najmä zlepšovať svoje časy a umiestnenia stále nižšie. Motivuje ma, keď mi niekto na prvých pretekoch „naložil“ 20 sekúnd a ja som mu to na konci sezóny dokázal vrátiť.

Na záver mi nezostáva nič iné, ako aj Lukášovi srdečne poďakovať za zaujímavý rozhovor, v ktorom nám všetkým priblížil šport, o ktorom sme toho zrejme až tak veľa nevedeli. Veľká vďaka! Držím palce a želám Ti, aby si dokázal dosiahnuť svoje ciele, a aby sa Ti aj naďalej darilo! A nech to nejde “dole kopcom”.
Ak máte záujem o viac info, klikajte na facebookovskú stránku Slovensko zajtra, na ktorej budem Lukášovu športovú dráhu sledovať aj naďalej!

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s