Je fascinujúce, ako jednoduché bodky, čiarky a iné značky dokážu v sebe skrývať a uzamknúť prekrásne symfónie, ktoré vďaka tomu môžu obdivovať celé generácie. Nemenej fascinujúca je schopnosť tieto znaky rozozvučať. O hudbe sa hovorí, že dokáže povedať to, čo slová nie, že je to liek, že dokáže vyvolať emócie. Ja považujem hudbu za jednu z najkrajších foriem umenia. V rámci Slovenska zajtra sme si už predstavili Lukáša, skladateľa filmovej hudby, a dnes nám o sebe niečo prezradí Júlia Novosedlíková, ktorá dáva notám život na klavíri.

WP_Júlia (1)

Zdroj: Júlia Novosedlíková

Na úvod sa nám trochu predstav.
Volám sa Júlia Novosedlíková, mám 18 rokov a už od malička sa venujem hre na klavíri. Za sebou mám zatiaľ len základné vzdelanie, ale momentálne študujem na Bratislavskom konzervatóriu v 4. ročníku v triede pána profesora Petra Čermana.

Klavíru sa venujú aj Tvoji starší súrodenci, bol to jeden z dôvodov, prečo si sa mu začala venovať aj ty?
Mám troch súrodencov, dvoch starších a jedno dvojča, a všetci štyria sme sa venovali hudbe ako malí, no zotrvali sme v tom len ja a moja staršia sestra. Áno, od malička ma fascinovalo keď hrali na klavíri, hrozne som to obdivovala a túžila som aj ja vedieť niečo také. 

Zdroj: Júlia Novosedlíková

Zdroj: Júlia Novosedlíková

Pamätáš si svoje prvé „stretnutie“ s klavírom?
Tak moje prvé stretnutie s klavírom, teda skôr by som to nazvala ako so spodnou časťou klavíra, bolo, keď som sedela pod klavírom, kým moja sestra cvičila. Neskôr, asi ako 5-6 ročná som si začala na syntetizátore skladať a hrať svoje skladbičky, keďže som ešte noty nepoznala. Niekedy som si aj celý deň vyhrávala. 🙂

Navštevovala si už ako malá ZUŠ alebo podobné vzdelávacie inštitúcie?
Áno, navštevovala som ZUŠ Eugena Suchoňa, kde som bola v triede pani učiteľky Aleny Klatovej, neskôr som prestúpila k pani učiteľke Márii Blesákovej, ZUŠ bola pre mňa ako môj druhý domov. Keď mi v škole skončilo vyučovanie, mamina ma vyzdvihla a zaviezla ma tam. Vždy som tam bola až do večera, blúdila som si tam chodbami, potom som mala hodinu klavíra, potom spevu, tanec, flautu a keď som toto všetko porobila, spravila som si úlohy, mamina prišla a zobrala ma domov :D. Milovala som tieto časy.

Zdroj: Júlia Novosedlíková

Zdroj: Júlia Novosedlíková

To dokazuje aj fakt, že už od útleho veku si sa zúčastňovala aj súťaží, aké úspechy si dosiahla?
Moja prvá súťaž, na ktorej som bola, bola keď som mala 8 rokov. Bola to medzinárodná súťaž Amadeus, kde som získala 3. miesto.  Potom som tam chodila aj nasledovné ročníky a tiež s 3. umiestnením. Bola som aj na prehliadke rakúskych a slovenských klavíristov, kde som získala 1. miesto. Chodievala som aj na súťaže celoslovenské, ako napr. Schneiderova Trnava, Nitrianska lutna, súťaž Pála Kadosu, súťažná prehliadka Jána Cikkera, súťaž Juliusa von Beliczayho, súťaž Mladých klavíristov, kde som získala 1. miesta.  Na Mladých klavíristov som sa v roku 2007 stala absolútnym víťazom. Niekoľkokrát som bola aj na festivale Ivana Ballu, kde som tiež získala 1. miesta. Pred dvoma rokmi som bola na medzinárodnej súťaži Frederika Chopina v Ríme, kde som sa v A kategórii umiestnila na 3. mieste. V tom roku som bola aj na medzikonzervatoriálnej súťaži v Banskej Bystrici kde som sa umiestnila na 1. mieste.

Čo je podľa Tvojho názoru Tvojím najväčším úspechom v hre na klavír? Resp. najväčšia pocta.
Môj najväčší úspech? No ťažko povedať, pretože čím som staršia, tak tým sú súťaže náročnejšie, máte náročnejší repertoár, porota od vás vyžaduje lepšie výkony, čakajú od vás nie len technickú, ale aj emocionálnu vyspelosť, tak preto asi pokladám za svoj najväčší úspech asi súťaž, na ktorej som bola pred pár mesiacmi. Konala sa v Brne a bola to československá súťaž, kde som sa stala absolútnym víťazom.

Zdroj: Júlia Novosedlíková

Zdroj: Júlia Novosedlíková

Ako 10 ročná si hrala dokonca vo filharmónii, aký to bol zážitok?
No kedže som mala 10 rokov, v podstate som ani nevnímala vážnosť situácie, tak som si to veľmi užila :D. Bol to obrovský zážitok pre mňa a som vďačná, že som mala tú možnosť.

Je nejaké miesto alebo príležitosť, kde by si si jedného dňa chcela zahrať?
Tak ja by som chcela hrať vždy a všade :P.

To je, myslím, skvelý prístup! A aký je vôbec Tvoj sen, čo sa týka hudby… čo by si chcela dosiahnuť?
Tak mojím snom je hlavne pokračovať v tom, čo robím, chcem sa ďalej vylepšovať a hlavne hrať. Ale ak by som mohla veľmi veľmi snívať, tak mojím snom je cestovať a koncertovať. Chcela by som chodiť po rôznych krajinách, mestách a mať tam koncerty. To je akoby dva v jednom :).

Zdroj: Júlia Novosedlíková

Zdroj: Júlia Novosedlíková

Ak by som sa chcel naučiť hrať na klavíri, prezraď, čo je na tom to najnáročnejšie?
Tak najnáročnejšie na tom je toho veľa presedeného času. Človek musí mať pevné nervy, veľa trpezlivosti, odhodlanie, vášeň pre ten klavír, ale hlavne z toho musí mať radosť, musí to robiť s láskou, vtedy je to najväčším potešením :).

Ale nakoniec sa to naučiť dá, však? 🙂
Samozrejme, všetko sa dá ak človek chce! 🙂

Aj v tomto prípade veľmi pekne ďakujem za inšpiratívny rozhovor! Prajem Ti veľa úspechov aj do budúcnosti!
Nezabúdajte sledovať facebookovskú stránku Slovensko zajtra, na ktorej nájdete všetky aktuálne informácie nielen o Júlii.

DISKUSIA K ČLÁNKU:
Hráte (respektíve ste sa učili hrať) aj Vy na nejaký hudobný nástroj? Ktorý je podľa Vás najnáročnejší?

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s