Slovenské televízie, či už komerčné, ale aj verejnoprávna, produkujú v dnešnej dobe domáce slovenské seriály ako na bežiacom páse. Popri spravodajstve a nosných projektoch, akými sú veľké (celosvetové) show, sú aj seriály z vlastnej kuchyne každej televízie vlajkovými loďami stále sa prehlbujúceho konkurenčného boja o diváka. Svedkami toho sme mohli napokon byť aj pri včerajšom (8. marca 2013) odovzdávané ankety OTO. Cenu za seriál roka 2013 získalo Búrlivé víno z dielne televízie Markíza. A práve jeho súčasťou je už tretiu sériu aj mladý herec stojaci na prahu svojej kariéry – Roman Martinský.

Búrlivé víno však nie je jedinou kapitolou v Romanovej tvorbe. Popri ňom sa totiž venuje vlastným úspešným projektom, akým je napríklad one man show “Hamlet alebo nález lebky”, ktorá má na svojom konte už 26 repríz, ale aj filmársky počin s názvom “Podľahla”. Ale o tom všetkom vám už porozpráva Roman:

Trochu sa nám na úvod predstav.
Pochádzam zo srdca Slovenska, z Liptovského Hrádku. Mám 26 rokov a som absolventom herectva na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Momentálne pôsobím na voľnej nohe a venujem sa širokej škále rôznorodých projektov. Mám rád situačnú komiku, improvizovanie a sarkastický nadhľad na veci. Milujem život, humor a umenie. Vyštudoval som prvý a druhý stupeň výtvarného odboru na ZUŠ. V mladosti som sa intenzívne venoval športovým zápasom v karate a športovej streľbe. Okrem toho som tancoval vo viacerých hip hopových skupinách. Venoval som sa break dance, najmä eletric boogie.

Ako si pamätáš svoje herecké začiatky? Čo Ťa presvedčilo, že sa chceš venovať práve herectvu?
Dlhé roky som reprezentoval školu na rôznych podujatiach v prednese a recitácii. Vplyvom daných okolností som nadobudol kultivovaný prejav a rečovú zdatnosť. Nadišiel čas voľby vysokej školy. Herectvo nebolo mojim snom, ako to často počuť z úst mnohých ľudí. Ja som to skúsil, aby som si potom nič nevyčítal. Odmenou mi je povolanie, kde môžem byť kýmkoľvek. VĎAKA za Slobodu!

Akademický Prešov, 46. ročník Zdroj: Roman Martinský

Akademický Prešov, 46. ročník
Zdroj: Roman Martinský

Kde všade sme Ťa už mohli vidieť?
Už počas školy som si riešil svoje veci. Individuálny cieľavedomý prístup postupne začal zbierať svoje plody. Z tých výraznejších by som spomenul účinkovanie v televíznej reklamnej kampani pre mobilného operátora Orange Antitalent, kde som stvárnil jednu z hlavných postáv. V relácii a just! dohoda možná (TV TA3) som si zahral epizódnu postavu. V súčasnosti účinkujem  už v tretej sérii najsledovanejšieho televízneho seriálu Búrlivé víno (TV Markíza) v úlohe Čašníka. Médium filmu mi učarovalo a momentálne točím vlastnú tvorbu.

Aká bola najšialenejšia rola, ktorú si hral? Napríklad aj počas štúdia?
Každá postava má v sebe svoju jedinečnosť. Herec je nástroj v rukách režiséra, tvárna hmota so svojou vlastnou svojbytnosťou. Čo sa týka šialenosti, tu by som zaradil úsmevné úlohy z prvého ročníka herectva, kde som mal príležitosť stvárniť napríklad ťaviu hlavu, či klíčiaci tulipán. Z hľadiska náročnosti by som zmienil dve postavy, ktoré zanechali stopu v mojom hereckom vývoji.

Absolventská magisterská inscenácia Posledný oheň je hrou, ktorú napísala Dea Loher (predstaviteľka nemeckej novej drámy). Jednou z jej postáv je Peter, ktorý sa stal mnou a ja ním na doskách, ktoré znamenajú zrkadlo života. Šlo o rolu homosexuálneho narkomana, ktorý so svojim priateľom vlastnil psa menom Humbolt. Ten však bol len vyjadrením vzťahu podriadenosti voči partnerovi a existoval len v Petrovej hlave. Aby toho nebolo málo, Petrov priateľ bol v skutočnosti absolútnom, pravdou, či večnosťou.

Ešte počas štúdia na vysokej škole som pôsobil v nezávislom avantgardnom divadle (Divadlo v Záhrade, Banská Bystrica) v inscenácii Téma Palach pod režijnou taktovkou Vierky Dubačovej. Na protest proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a udalostiam, ktoré poznačili našu vlasť, sa po vzore Palacha upálil na brehu Dunaja z vlastného presvedčenia a protestu voči systému, mladý študent Peter. Stal sa ďalšou živou pochodňou. Mal som tú česť stvárniť jeho osud…

Momentka z turné 2013, Batelier Bratislava Zdroj: Roman Martinský

Momentka z turné 2013, Batelier Bratislava
Zdroj: Roman Martinský

Búrlivé víno je zatiaľ zrejme vrchol Tvojej kariéry, akú postavu hráš, povedz nám o nej viac.
Búrlivé víno je momentálne tá najlepšia príležitosť na zviditeľnenie mojej osoby, keďže je už dlhodobo najsledovanejším televíznym seriálom v konkurencii ostatných médií. Ja stvárňujem rolu Čašníka. Postava veľkosťou nevyčnieva, ale dotvára celkový charakter príbehu. Veľmi ma baví vymýšľať si rôzne etudy a improvizácie. Dostávam dostatočný priestor na voľnosť a tým môžem pretaviť prirodzenosť do konania a prejavu práve mnou stvárňovaného Čašníka. Veľmi ma teší, že som súčasťou už tretej série tohto seriálu.

Ako sa Ti pracuje s kolegami? Ako čerstvý absolvent si sa dostal na jeden „pľac“ so skúsenými a známymi hercami, ako to vnímaš?
V prvom rade sa mi páči profesionálny prístup čo sa týka úplne všetkých zložiek, aké si len viete predstaviť. Som perfekcionista a mám rád, keď veci fungujú na 100 percent. So skúsenejšími kolegami sa mi hrá úplne výborne. Mám rád prirodzenosť v prístupe, či prejave a tak aj vystupujem a som sám sebou. Každopádne je to veľká výzva byť po boku mojich kolegov. Ja výzvy milujem, a preto sa ich aj s nadšením a radosťou zhosťujem.

Nie je to pre Teba stresujúce? Resp. čo predstavuje pre Teba najväčší stres?
Stres alebo tréma sú obmedzujúce elementy, s ktorými som sa rozlúčil už dávno. Uvedomil som si, že bez nich môžem byť oveľa viac sám sebou a môžem podať kvalitnejší výkon. Samozrejme zdravý rešpekt je podľa mňa súčasťou profesionálneho prístupu každého interpreta. Aj v osobnom živote sa snažím o udržiavanie vnútorného pokoja. Stres mi spôsobuje jedine nečinnosť, aj preto sa snažím byť činorodou bytosťou.

One Man Show Zdroj: Roman Martinský

One Man Show
Zdroj: Roman Martinský

Veľmi dôležitou súčasťou Tvojho repertoáru je interaktívna one man show “Hamlet alebo nález lebky”, čo Ťa inšpirovalo pri výbere témy?
Moja one man show bola spočiatku divadelnou hrou, ktorú napísal Jakub Nvota pre svoje Túlavé divadlo. Vzal som si ju ako literárnu predlohu a z hry pre celý súbor som urobil monodrámu, kde stvárňujem všetky postavy. Dramaturgicky som sa pohral s rôznorodými aspektmi a doplnil to všetko o vlastné kúsky vo svojskom podaní. Monodráma ako žáner je súčasťou vzdelávacieho procesu na Akadémii umení v Banskej Bystrici (4. ročník, letný semester). Pedagogicky so mnou spolupracovala Janka Oľhová a režijne Evka Štofčíková. Vytvorený školský projekt som žánrovo adaptoval do interaktívnej formy v podobe ONE MAN SHOW. Som komik a milujem sofistikovaný sarkazmus. Pri výbere témy ma preto inšpiroval humor. Chcel som ľudom svojim herectvom spôsobovať radosť a baviť sa spolu s nimi.

V tomto prípade ide na Slovensku o nie celkom každodenný formát; nemal si obavy, resp. pochybnosti „staviť“ v začiatku Tvojej kariéry práve na takýto projekt?
Čo sa týka daného žánru na Slovensku, je to unikát. V súčasnosti si však čoraz väčšiu základňu fanúšikov získava napríklad stand – up comedy. One man show je odlišná. Ide o akýsi „crossover“ žáner medzi divadlom a zábavou v podnikoch. Obavy som nemal žiadne. Nechal som všetko prirodzene plynúť. Diváci boli na predstaveniach nadšení, čo ma nesmierne tešilo. Postupne som začal dostávať rôzne ponuky. Hral som na festivaloch, akciách a eventoch po celom Slovensku a dokonca v rámci môjho minuloročného turné 2013, som vycestoval do Londýna. O tom, či som stavil na správnu kartu hovorí úctyhodných 26 repríz. Momentálne pripravujem ďalšie spolupráce.

S akou odozvou si sa stretol?
Nech hovoria skutky. Vyberám z recenzií:
“Tak takto stvárneného Hamleta ešte nikto nikdy nevidel. Bolo to nové, svieže, vtipné, s minimálnym použitím rekvizít, bolo to vynikajúce. V malej sále DAD-u sa celý čas ozýval hlasný smiech, publikum bolo nadšené. Herec komunikoval, prihováral sa divákovi a zároveň hral a hral tak perfektne, že v pamäti nejedného recipienta ostane ešte dlho. Veľká vďaka za neopakovateľný zážitok.”
(Radka Dorková, Akademický Prešov 2012
http://www.ff.unipo.sk/ap/data/apeckoviny_2012_02.pdf)

“…boli ste svedkami vyrovnaného, miestami až bravúrneho hereckého výkonu Romana Martinského. Herec ponúkol ,miniexkurzʻ do Shakespearovej tragédie Hamlet vo svojskom podaní.”
(Mária Pastirčáková, Akademický Prešov 2012
http://www.ff.unipo.sk/ap/data/apeckoviny_2012_02.pdf)

Pri vystupovaní nepoužívaš takmer žiadne rekvizity a aj Tvoj kostým je jednoduchý – čierne tielko; prečo?
Peter Brook sa zaoberal „prázdnym priestorom“, ktorý má herec naplniť „pohyblivými bodmi“ svojich kreácií. Najsilnejším nástrojom herca je zjednodušenie. Tento prístup ma veľmi inšpiroval. Poskytuje výraznejší priestor nielen pre herca, ale aj pre publikum. V jeho predstavivosti môže vzniknúť oveľa intenzívnejšia predstava, a tak je možné preniknúť viac do podstaty. A ako sa hovorí… v jednoduchosti je krása… a hlavne prirodzenosť.

Myslíš, že takéto zjednodušenie scény o to viac vyzdvihne herecký výkon?
Samozrejme. Je to obrovská výzva, s ktorou sa môže herec popasovať. Je len na ňom do akej miery zvládne toto majstrovstvo.

Foto z natáčania filmu PODĽAHLA Zdroj: Roman Martinský

Foto z natáčania filmu PODĽAHLA
Zdroj: Roman Martinský

Navyše nedávno uzrel svetlo sveta prvý diel Tvojho vlastného filmového počinu, o čo ide v tomto prípade?
Zhruba pred rokom som sa prisťahoval do Bratislavy. Práve v tomto období som si založil blog a začal písať svoje „Nebásne“. Keď dozrel ich čas, dostal som nápad na sfilmovanie. Vzájomná potreba tvorby vyústila do spolupráce s mojim výborným kamarátom. Ján Peter Háber je skúsený kameraman, performer a hudobník. Vyštudoval dokumentárnu tvorbu na Akadémii umení. Zistili sme, že sa na svet pozeráme podobne svojsky. Neváhali sme a pustili sa do spolupráce. Pre mňa to bol autorský debut z hľadiska režiséra, tvorcu a básnika. Výsledkom je krátkometrážny hraný experimentálny film PODĽAHLA. Jedná sa o prvú časť rozsiahlejšieho opusu.

Na čo sa môžeme tešiť v nasledujúcich dieloch?
V krátkosti by som predstavil ešte prvú časť:

Krátkometrážny film PODĽAHLA je prvou časťou triptychu zaoberajúcou sa témou ženy a rôznorodých podôb lásky. Námetom je “nebáseň” Romana Martinského, ktorá špecifikuje jeho svojské ponímanie života a zachytáva lyriku vzťahov dnešnej doby. Tvorcovia sa snažia minimalisticky vyjadriť skrytú podstatu a túžby ženskej bytosti, jej vzostupy a pády. Doba plná plytkých ilúzií a ľudí zmietajúcich sa v špirále bez zmyslu života v pokrivených partnerských a medziľudských vzťahoch. Kam až dokáže zájsť naše “podľahnutie”?

Čo sa týka ďalších častí, venujem sa téme ženy a téme môjho ponímania bytia. Určite sa máte načo tešiť. Ide o nevšedné experimentálne zobrazenie.

Dvojica tvorivých samoratov (Roman Martinský & Ján Peter Háber) Zdroj: Roman Martinský

Dvojica tvorivých samorastov (Roman Martinský & Ján Peter Háber)
Zdroj: Roman Martinský

Dovoľ mi na záver sa Ti poďakovať za poskytnutý rozhovor! V ďalšej kariére Ti želám len to najlepšie – aby sme sa mohli aj naďalej na obrazovkách stretávať s Čašníkom podávajúcim fľašu búrlivého vína – ale aj pri ďalších reprízach Hamleta a nových častiach Tvojich krátkych (a neskôr aj dlhších) filmov.

Ak vás čokoľvek v rozhovore zaujalo, neváhajte a klikajte na Romanovu tvorbu, ktorú nájdete na jeho stránke a “Funpage” Facebooku, ale nezabúdajte ani na blog s nebásňami od Romana Martinského.
A nezabudnite ani na facebookovskú stránku Slovensko zajtra, kde nájdete všetky aktuálne informácie nielen o Romanovi… a mnoho ďalších zaujímavých vecí.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s