Vonku nám pomaly začína jar (aj keď takmer s letnými teplotami), a preto je na čase pobrať sa trochu do prírody. Na výber máme hneď viacero možností na to, ako tráviť čas na čerstvom vzduchu. V dnešnom rozhovore s Patrikom Sopócim si predstavíme rovno dve. Obe tak trochu netradičné, ale o to viac inšpirujúce. Vedeli ste, že frisbee existuje aj ako šport? Nie? Tak čítajte:

O čom sa teda, Patrik, budeme dnes rozprávať? A s kým? – predstav sa nám trochu na úvod.
Menom som Patrik Sopóci, pochádzam z Bratislavy – Dúbravky, mám 23 rokov. Dva roky som študoval žurnalistiku na Univerzite Komenského, našťastie však pokračujem v štúdiu médii v Trnave. Popri škole si pripomáham ako kávorobič v bratislavskej kaviarni. Od detstva som chodil na skauting, čo neskôr prerastalo do čoraz aktívnejšej dobrovoľníckej činnosti a skončilo pri pracovnej pozícii na Ústredí SlSk počas štúdia na prvej vysokej škole. Niekedy okolo 16.-17. roku života som sa začal venovať netradičnému športu “ultimate frisbee” ktorému sa venujem doteraz. V hluchom období medzi školami som pracoval rok ako poštár v Petržalke.

Frisbee nie je práve tradičný šport, ako si sa k nemu vôbec dostal?
Za všetko v podstate vďačím skautingu. Prvýkrát som ultimate hral na bratislavských skautských dňoch v roku 2003, neskôr som sa prostredníctvom kurzu prvej pomoci zoznámil s človekom z frisbee komunity, ktorý ma priviedol do Medickej záhrady, akejsi frisbee Mekky. Tam už nebol problém spoznať ľudí a nájsť si tím.

Zdroj: Patrik Sopóci

Zdroj: Patrik Sopóci

Väčšina z nás pozná frisbee skôr ako voľnočasovú aktivitu, nie ako profesionálny šport. Popíš nám trochu, ako taký „zápas“ vôbec vyzerá?… zrejme v ňom nie sú góly a podobne, čo sa teda hodnotí?
Práveže, tam góly sú. Frisbee je trošku širší pojem, združuje viacero disciplín, každú však spája prítomnosť lietajúceho taniera. Pokúsim sa byť stručný. Na Slovensku, a vôbec v našom regióne, je najrozšírenejší ,,ultimate”. Ide o kolektívny, bezkontaktný šport s lietajúcim tanierom. Najčastejšie sa hrá na tráve (ale aj na piesku či v hale), resp. futbalovom ihrisku, pričom dĺžka ultimate ihriska je rovnaká, ale šírka polovičná, čo znamená, že na jedno klasické futbalové ihrisko sa spravidla zmestia dve ultimate ihriská. Na oboch koncoch hracej plochy je kuželmi a čiarami vyznačená skórovacia zóna. Na ihrisku je vždy sedem hráčov jedného tímu a cieľom hry je chytiť spoluhráčovu prihrávku v zóne súpera, pričom základným pravidlom je, že ak hráč v poli drží disk, nesmie utekať. Môže len pivotovať ako pri basketbale a disk musí do desiatich sekúnd odhodiť. Takto sa tím snaží prihrávkami prejsť cez ihrisko a skórovať. Brániaci tím sa snaží prihrávku prekaziť a zmocniť sa disku, aby mohol sám útočiť. Takto sa hrá štandardne 100 minút, alebo do 17. bodu, ale formát zápasu je flexibilný, u nás trvá väčšinou okolo hodiny. Nedá sa nespomenúť, že ultimate je výnimočný najmä tým, že v ňom absentujú rozhodcovia. O všetkých pravidlách a priestupkoch rozhodujú sami hráči na ihrisku a v momente, keď sa situácia udeje. Možno to je pre niektorých nepredstaviteľné, ale funguje to. Základným princípom ultimateu je totiž takzvaný ,,spirit of the game”, aspekt, ktorý určuje mantinely správania sa hráča, niečo, čo by malo chrániť pozitívny priebeh hry pre každého hráča rovnako. Tímy sa navzájom v tomto smere hodnotia, čo sa na konci turnaja vyhodnotí a víťaz ,,spiritu” je vážený takmer rovnako ako víťaz samotného turnaja. Ultimate komunita tým pádom predpokladá prítomnosť kultivovaných, zodpovedných a spravodlivých hráčov, ktorí dokážu obhajovať svoj názor a zároveň dostatočne rešpektovať súpera aj pri konflikte vo vypätej situácii.

S lietajúcim tanierom sa hrá ešte ,,discgolf”, ktorý sa hrá rovnako ako klasický golf. Rozdiel je len v tom, že sa hádže špeciálnymi diskami na reťazové lapače, ktoré predstavujú jamky. Hrá sa v parkoch, lesoch, je to skvelý relax a rovnako ako ultimate aj discgolf sa u nás v poslednom čase veľmi rýchlo rozvíja. Potom je tu ešte freestyle, pri ktorom sa využíva rotačný moment disku okolo svojej osi. Freestyler si disk roztočí a predvádza s ním rôzne triky.

Zdroj: Patrik Sopóci

Zdroj: Patrik Sopóci

Existuje aj vo frisbee nejaký ekvivalent futbalového Manchesteru alebo Barcelony? Respektíve nejaký frisbee Messi? Teda známe kluby a osobnosti? Tvoj obľúbený je?
Frisbee Messi neviem či existuje. Pravdou je, že diskové športy zažívajú vo svete veľký boom. V Amerike, krajine odkiaľ tento šport pochádza, nedávno vznikli prvé dve profesionálne ligy. Profesionálne v tom zmysle, že si ľudia kupujú lístky na zápasy, platia za stream atď.
Moji obľúbenci sú jednoznačne zo Seattlu, team Sockeye. No myslím si, že pre každého je na prvom mieste vždy ten team, ktorý si to všetko s vami na tom ihrisku vyžerie.

Zdroj: Patrik Sopóci

Zdroj: Patrik Sopóci

Funguje tento šport na Slovensku na profesionálnej úrovni? Existujú nejaké zväzy alebo podobné organizácie?
Existuje Slovenská asociácia frisbee, oficiálne združenie frisbee hráčov u nás, uznané a podporované Ministerstvom školstva SR. Zoskupuje okolo 200 hráčov v cca jedenástich tímoch. Treba podotknúť, že tento počet rastie. Organizujú sa ligové kolá, halové i outdoorové majstrovstvá Slovenska, ale i fun turnaje, formuje sa juniorská i klubová reprezentácia, ktorá tento rok v lete štartuje na svetových top podujatiach. Dalo by sa povedať, že fungujeme na profi úrovni, chýba tomu však ten honorár, ktorý ozajstní profi hráči dostávajú za čas a energiu, ktorú tomu športu venujú. Čo sa asi nikdy nestane, neviem si totiž predstaviť typického slovenského štamgasta, ktorý by šiel na ,,jedno” a pozerať na MSR v ultimate. Je to tak asi aj lepšie, pri pomyslení na to, ako to funguje v trochu inak dotovaných športoch, ako napríklad futbal, či hokej.

Zdroj: Patrik Sopóci

Zdroj: Patrik Sopóci

Kde hráš ty?
Posledné 3-4 roky mám tu česť rozcvičovať sa s bratislavským ultimate klubom, x-násobným majstrom Slovenska (aj v párty) – Mentalom Discorders (MD). Začínal som s jedným oldskúlovým tímom zo Sadu Janka Kráľa, čo mi mnohé dalo, no potom ma zavialo inam. Hral som aj za prvú juniorskú repre, mixové i open slovenské výpravy, skrátka všade, kde sa dalo a mal som čas a prostriedky.

Aký je Tvoj najväčší úspech?
No ak nejaký aj spomenutiahodný bol, tak to určite nebol len je môj úspech. Vždy to bola tímová práca, frisbee si sám neprihráš, pre ľudí čo nemajú kamarátov je tu bumerang. Raz sme s MD na piesku porazili favoritov Nemcov, finalistov svetového šampionátu, tento víkend sme zase bez väčšej ujmy zorganizovali medzinárodný turnaj v relatívne slušnom hurikáne (Blowout – 15. – 16. marec). Niekedy je úspech aj to, že sa nazbierame na turnaj, že vybavíme na poslednú chvíľu auto, minimálne, že sa nik nezraní. Treba sa tešiť z každej malej pozitívnej veci.

Zdroj: Patrik Sopóci

Zdroj: Patrik Sopóci

Aké to je sledovať v lete nás „amatérov“ hádzať si „lietajúci tanier“ v parkoch?
Je to super, že ľudí baví to hádzať a chytať. Aj keď netušia, že s tým existuje aj niečo také organizované. Nie každý má ambíciu venovať tomu toľko času. Rekreačných hádzačov je však v parkoch mnoho a to je podstatné. Len si fakt netreba hádzať s nejakými supermarketovými artefaktmi, ktoré majú letové vlastnosti plastového riadu.

Okrem toho si sa venoval aj skautingu, ako sa Ti páčilo toto pôsobenie?
Skauting ma posunul v živote výrazne ďalej. Keď sa na to pozriem retrospektívne, keby niet skautingu, nezačnem hrať tento šport, nespoznám ľudí, akých poznám, neštudujem to, čo študujem a nerobím to, čo robím. Je to síce náhodný sled udalostí, aj tak to celé začalo to na táboroch či stretkách.

Dnes už som viac menej vo ,,výslužbe”, no s partiou sa naďalej stretávam a zručnosti, ktoré som sa ako skaut naučil, či už táborové alebo sociálne, využívam v každodennom živote. Pôvodne som sa chcel skautingu venovať trochu dlhšie, no zjavne sa nedá stíhať všetko a ja som sa rozhodol pre šport. Ako voľnočasovú aktivitu pre dieťa však nemôžem odporučiť nič lepšie. Naučiť sa žiť v kolektíve je v dnešnej dobe existenčne dôležité.

Mnohí si skauting alebo pionierstvo spájajú s rokmi nedávno minulými. Ako to vyzerá dnes? Je záujem o takéto aktivity?
Skauti na Slovensku majú storočnú tradíciu. To je trochu viac ako komunisti, nie je ťažké si teda uvedomiť z čoho pionieri vychádzali. Záujem o aktivity určite je, nepoznám už presne aktuálne čísla, no u nás je tuším okolo 6000-7000 registrovaných členov, čo znamená stovku táborov ročne, mnoho vzdelávacích aktivít, kurzov, workshopov atď. Človek prirodzene patrí do prírody. Keď prostredníctvom aktivít v nej spoznáva svoje okolie a seba, výchovná stopa je hlbšia, ako tá zo školskej lavice. Si myslím.

Vedel by si teda prežiť v divočine ako Bear Grylls? 🙂
Niektorým jeho praktikám by som sa asi pokúsil vyhnúť, ale určite by som pár dní na samotke vydržal. 🙂

Zdroj: Patrik Sopóci

Zdroj: Patrik Sopóci

Veľmi pekne Ti ďakujem za rozhovor! Myslím si, že viacerí máme teraz chuť vybehnúť von a zahádzať si frisbee 🙂
Na záver klasicky pripájam všetky potrebné linky, na ktorých nájdete viac informácií o:
Mental Discorders, Slovenskej asociácii frisbee, Blowout, Intergalactic Turbo Fun, ale aj o Slovenskom skautingu.
Nezabudnite však ani na facebookovskú stránku Slovensko zajtrana ktorej taktiež nájdete všetky aktuality a mnoho ďalších vecí.

DISKUSIA K ČLÁNKU:
Myslíte si, že deti dnes trávia dostatok času “vonku”?

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s