Novovzniknutá Komorná opera Bratislava (KOB) stojí len krok pred jej uvedením do kultúrneho života. Už na pondelok 31. marca 2014 je v Kultúrnom dome Zrkadlový háj naplánovaná slovenská premiéra opery Brundibár, ktorej bude predchádzať sláčikové trio G.Kleina s tanečným performance a 3 hebrejské zbory V.Ulmanna.

Slovenskú premiéru opery Brundibár hudobne naštudoval hudobný riaditeľ KOB Lukáš Kunst Lederer, réžia Tomáš Sloboda, scénografia Laura Štorcelová, kostýmy Anna Radeva a choreografia Renata Ptačín.

KOB vznikla ako možnosť pre mladých študentov presadiť sa na opernom javisku, ale rovnako aj pre výchovu mladého publika, ktoré si operná tvorba zaslúži.

 

Projekt Slovensko zajtra sa pripája k pozvaniu na toto výnimočné podujatie! Viac o KOB, ale aj o samotnej opere Brundibár sa dočítate v nasledujúcom pozvaní:

Komorná opera Bratislava

Komorná opera Bratislava

Z histórie diela :

Detskú operu Brundibár napísal hudobný skladateľ Hans Krása a spisovateľ Adolf Hoffmeister v roku 1938. V polovici roku 1941 predstavenie nacvičil Rafael Schachter s niekoľkými priateľmi ako dar  k päťdesiatym narodeninám riaditeľa sirotinca v Prahe na Hagibore. Architekt František Zelenka vytvoril na javisku ohradu z dosiek, na ktoré umiestnil kulisy postáv zvieratiek s vyrezanými kruhmi pre tváre detí. V Prahe sa predstavenie uviedlo iba dvakrát a k tomu tajne, pretože kultúrna činnosť bola už v tej dobe Židom zakázaná. V auguste 1942 bol Hans Krása deportovaný do Terezína a neskôr aj jeho mnohí  spolupracovníci a deti.

Rudolf Freundfeld – Franěk priniesol do geta klavírny výťah a  začal hneď s nacvičovaním na pôde Drážďanských kasární. Do práce neustále zasahovali transporty. Detských  hercov odvlečených do koncentračných táborov na východe krajiny museli nahradzovať deti z nových transportov. Po viac než dvojmesačnom skúšaní sa 23.septembra 1943 uskutočnila premiéra opery v Magdeburských kasarniach.

Opera Brundibár mala veľký úspech. Do jesene 1944, kedy z Terezína odchádzali posledné transporty, sa odohralo asi 55 repríz. V priemere  sa odohralo jedno predstavenie za týždeň.

Na jar 1944 sa terezínske geto chystalo na návštevu komisie Medzinárodného červeného kríža, ktorá mala zhodnotiť jeho funkciu „vzorového geta“, ktoré „ vodca daroval Židom“. Ako reprezentatívna vzorka geta bola vybraná detská opera Brundibár. Predstavenie sa presťahovalo do Velké sokolovny, mimo geta. Architekt Zelenka vytvoril podobnú scénu ako v Prahe. Vylepšenie kulís a kostýmov sa muselo stihnúť za jednu noc.  Záverečné scény Brundibára sa ešte v lete 1944 natočili pre propagandistický Theresienstadt ( známejší pod názvom: „ Vodca daroval Židom mesto“ ).

 

Návrh scény opery Brundibár

Návrh scény opery Brundibár

Dirigent: Lukáš Kunst Lederer

“Keď si porovnáme hudbu R. Leovcavalla a G. Puccinniho v podstate ju vieme prekomponovať v jeden večer vďaka ich podobnej téme ako sú diela Komedianti a Gianni Schicchi. Tak sa to podarilo aj režisérovi  Ondřejovi  Havelkovi v Janáčkovej opere v Brne. V dielach terezínskych skladateľov to nie je až také možné po hudobnej stránke. Ale „skladateľské trio“ nám to umožňuje na základe ich podobných osudov a príbehov.  Tvorba Sláčikového tria – G.Kleina nesie v sebe znaky 20. storočia. Skúsený poslucháč si v tejto hudbe nájde momenty, ktoré objasňuje melodická tematika. Menej skúsený poslucháč bude na chvíľu stratený. V. Ullmann preniesol vo svojom rukopise hebrejské zbory do doby polyfónie a začiatku kánonu.  Pri prvom vypočutí si myslíme, že nie sme úplne v 20. storočí. A v tom spočíva kúzlo Ullmanna. Dokázal nájsť smer polyfónnej hudby a miestami ju kvalitne „zašpiniť“ kompozičnou technikou 20. storočia. H. Krása  sa často inšpiruje melodickou linkou ľudovej hudby, preto si poslucháč ľahko zapamätá melódie jeho detských pesničiek. Celok jeho opery pripomína skôr charakter operety, ale tým jeho dielo vôbec nezhadzujem. Ale naopak je viac ušľachtilé. Dbal nato, aby jeho „árie“ boli spevné predovšetkým pre deti, ktorým sa jeho partitúra dostala do rúk v koncentračnom tábore. Naša interpretácia siaha skôr po agresii  než po detskej čistote. Je to preto, aby sme zdôraznili príbeh celého deja, ktorí sme predramatizovali.

Pri realizácií a formovaní KOB nám bolo kladených veľa polien pod nohy. Či už to bola ľudská hlúposť, závisť alebo ješitnosť konkrétnych ľudí, aby inštitúcia KOB vôbec nevznikla.  Samozrejme som v očakávaní ako „novú“ KOB publikum prijme. Spevácke výkony vzhľadom na vek interpretov sú na vysokej úrovni. Na javisku uvidíte účinkujúcich od 13 do 25 rokov. Pôvodná vízia bola začať so starším interpretom,  ale niektoré umelecké školy si nepriali spoluprácu a svojim študentom zakázali účinkovať v tejto inštitúcii. Preto som musel nadviazať spoluprácu aj so spevákmi, ktorí neštudujú na konzervatóriách. Ale, dúfam, že niektoré umelecké školy zmenia svoj názor a dovolia ich žiakom vystupovať na javisku a tak patrične získavať prax, ktorá je pre speváka a herca neskutočne dôležitá. A v tejto myšlienke nastolíme tradíciu všetkých veľkých európskych miest a ukážeme, že existencia KOB je dôležitá pre výchovu mladého publika, tak aj nastávajúceho profesionála.”

 

Režisér: Tomáš Sloboda

“Opera Brundibár bude inscenovaná ako divadlo v divadle. Obraciame sa na historické poznatky a spôsob, akým sa táto opera dostala do Terezína – koncentračného tábora, ktorá bola naskúšaná deťmi, aby sa nesústredili na hrôzu okolo seba. Našou hlavnou ideou v tejto opere je Viera a Nádej o prežitie.

Na začiatku opery zomiera matka Pepíčka a Aninky, pod rukou vojakov. Keďže nevedia o jej smrti, sú hnaní bojovať o trošku mlieka v domnienke, že ich mamička je chorá a vylieči sa. Celý príbeh sa odohráva na dvoch scénach súčasne. Ľudia sú umiestnení v koncentračnom tábore kde na vyčlenenom mieste hrajú operu Brundibár. Všetci účinkujúci stvárňujú náznakovými symbolmi priestor, kde sa skutočne nachádzajú, ale pri tejto opere zabúdajú na reálnu skutočnosť. Účinkujúci postupne počas opery zomierajú a odspievavajú tento príbeh stroho a s nadhľadom, pretože na všetko sa už pozerajú z druhej strany.

Jediný ktorí prežijú tento príbeh, sú Aninka a Pepíček, ktorým počas opery pomáha ich zosnulá mamička, cez alegorické postavy zvieratiek. Hlavný dôvod ich prežitia bola Viera a Nádej, že sa im podarí zachrániť mamičku, že všetko brali ako obyčajnú hru a silná láska matky k deťom.

Mojim cieľom je zobraziť silu viery dvoch nosných postav a to Aninka a Pepíčka. Ich viera, že sa im podarí zohnať peniaze na mlieko, ktoré uzdraví ich mamičku, je tak silná, že zabúdajú na vlastný holý život a ženie ich vpred. Všetko vidia detským pohľadom, teda „naivným myslením“. Neuvedomujú si čo sa naozaj deje a čo ich môže postrehnúť a na tejto jednoduchej detskej nevinnosti, sa im podarí ako jediným prežiť. Prežili preto, lebo verili, že dokážu spraviť čokoľvek pre záchranu matky. Nezahasili túžbu bojovať za svoj cieľ a žiadna smrť nedokáže zabiť silu materinskej lásky, či lásku v akomkoľvek inom zobrazení.”

 

Choreografka: Renáta Ptačín

“V choreografii som sa snažila priblížiť  pocitom hudby, jemne a citlivo pracovať s emóciu a pohybom. Silným inšpiračným motorom pri mojej práci mi práve bola hudba Gideona Kleina, ktorý veľmi emotívne pretavuje svoje pocity z koncentračného tábora vo svojich dielach. Celý tvorivý proces prebiehal cez improvizáciu. Z mojej doterajšej skúsenosti je takáto cesta pre moju tvorbu najefektívnejšia a najdôslednejšia, tak aby pripravované dielo žilo hlavne po obsahovej stránke.”

 

Scénografka: Laura Štorcelová

“Scénografia k opere Brundibár vznikala behom intenzívneho týždňa príprav, práce s textom a hudbou, zbierania a štúdia materiálov a diskusií s režisérom a kostýmovou výtvarníčkou. Na základe vtedy načrtnutej režijnej koncepcie bol vytvorený minimalistický priestor pracujúci s témou plotu, vyvýšenej platformy, čierno – bielych plôch a ich spoločného pôsobenia, či pôsobenia voči sebe. Plot vyčleňuje priestor, ovplyvňuje pohyb, tvorí hranicu. Naopak vyvýšené pódium je kontraste miestom pre deklarovanie osobnej slobody a neobmedzený prejav jasne viditeľný, vyčlenený. Scénografia pracuje s kontrastom, vymedzením a tieňom ako hlavnými vizuálnymi výrazovými prostriedkami.

Dokončená je až v momente, keď zaznejú prvé tóny a na scénu vstúpi herec, spevák i tanečník.”

 

Kostymérka: Anna Radeva

“Snažili sme sa prepojiť kostýmovú výtvarnú zložku na réžijnú v čo najväčšej miere. Spolupráca s Tomášom bola veľmi obohacujúca a zaujímavá. Myslím, že so mnou budú súhlasiť aj ďalší. Snaží sa pozerať na veci z rôznych uhlov pohľadu a má výtvarné cítenie, takže to bol plodný dialóg. Dúfam, že budem mať možnosť opäť s ním na nejakom projekte pracovať. Účinkujúci boli ochotní a milí aj napriek podmienkam. Myslím že všetci zúčastnení urobili čo bolo v ich silách a výsledok už zhodnotíte sami.”

 

Slovenská premiéra :

K téme sa vyjadril hudobný riaditeľ Lukáš Kunst Lederer a generálny riaditeľ Roman Muller:

„KOB je súčasťou kultúrneho prostredia na Slovensku. Vytvára prostredie pre mladých operných spevákov a inštrumentalistov. Vzniká úzka spolupráca so školami k výchove nového publika k dnešnej opere. Plánujeme uvádzať menšie operné a operetné tituly. Klasické muzikály, hudobno – dramatické produkcie a produkcie súčasných autorov.“

 

“Čaká nás veľký krok k uvedeniu detskej opery Brundibár od Hansa Krásy na Slovensku. Toto dielo malo premiéru v roku 1941 v Prahe. Táto opera bola napísaná a uvádzaná v nešťastnej vojnovej i povojnovej dobe. Ale opäť sa vraciame k skutočnosti do geta v Terezíne. Brundibár sa objavoval a stále objavuje na menších i väčších zahraničných javiskách v Prahe, Viedni a Budapešti. V príbehu sa objavuje silná stránka lásky k matke, ale aj sila ovplyvnenia davu.  Deti Aninka a Pepíček  potrebujú mlieko pre nemocnú mamičku, ale vrecká majú prázdne a nemajú z čoho to mliečko zaplatiť. Snažia sa nájsť spôsob ako si privyrobiť peniaze. A tak začnú spievať. Flašinetár sa na javisku ukazuje ako pánom sveta a je symbolom zlej energie v opere. Nakoniec sa za pomoci zvieratiek podarí deťom prespievať flašinetára  a získať peniaze na mliečko…….

Záverečný verš autora A. Hoffmeistera znie: „Kdo má rád maminku s tatínkem a naší rodnou zem, je náš kamarád a smí si s námi hrát.”  Erik A. Saudek pre prevedenie opery v terezínskom gete prepísal záver na „kdo má právo rád a při něm obstojí a nic a nic se nebojí…”  Finále sa stalo akousi  terezínskou hymnou. Herci a diváci si veľmi dobre uvedomovali čo tieto slová  v skutočnosti znamenajú.”

 


Hans Krása : Brundibár

Opera v dvoch dejstvách v českom jazyku
Slovenská premiéra 31.3.2014
Komorná opera Bratislava

Inscenačný tím :

Hudobné naštudovanie : Lukáš Kunst Lederer
Dirigent : Lukáš Kunst Lederer
Réžia : Tomáš Sloboda
Scéna : Laura Štorcelová
Choreografie : Renata Ptačín
Kostýmy : Anna Radeva

Osoby a obsadenie :

Aninka : Valéria Kašperová
Pepíček : Marek Tokoš
Brundibár : Roman Muller
Policajtka : Erika Szabóvá
Zmrzlinár : Marek Škrabák, Erik Žibek
Pekárka : Natália Košová, Blažena Lenghartová
Mliekárka : Kateřina Killarová, Barbara Braunová
Vrabec : Lenka Jombíková, Nikola Ďuricová
Mačka : Zuzana Onderešinová, Katarína Macková
Pes: Adam Nádler
Matka: Andrea Gabrišová

Spoluúčinkuje zbor a orchester KOB

ZDROJ: Tlačová správa KOB

Pozvánka na operu Brundibár (.pdf)

Reklamy

One thought on “Získa si Komorná opera Bratislava nové publikum?

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

w

Connecting to %s