Študovať na strednej alebo vysokej škole už v dnešnej dobe nie je len o hrbení sa nad knihami, ale aj o rozširovaní si najrôznejších zručností, či už jazykových, IT, ale aj kreativity a iných, o získavaní skúseností a kontaktov. A to neraz aj v zahraničí.

Vybrať sa čo i len na predĺžený víkend do metropoly Francúzska, Belgicka, či Švédska dnes už nie je taký problém. A podobne je to aj so štúdiom mimo Slovenska. Existujú však aj možnosti, ktoré to ešte viac zjednodušujú. Takou je napríklad program ERASMUS, ktorému sa v rámci Erasmus Student Network (ESN) aktívne venuje aj dvadsaťročný študent Paneurópskej vysokej školy v Bratislave Jakub Osvald.

 

WP_Jakub (1)

Súkromný archív, Jakub Osvald – Prezentovanie programu ERASMUS + na strednej škole v Estónsku (Tallinn)

Povedz nám teda, čo je ERASMUS vlastne za program?

ERASMUS je program, ktorý bol založený Európskou úniou, je to pod patronátom Európskej únie, zameraný pre študentov vysokých škôl aj stredných škôl, alebo absolventov, alebo ľudí, ktorí chcú ísť vyslovene do zahraničia získavať nové skúsenosti. Je to Európskou úniou dotované. Minulý rok bol spustený nový program, ktorý sa volá Eramsus+, je to pokračovanie úspešného programu Erasmu. V tomto programe nastala veľká zmena, s tým, že bol navýšený rozpočet o 40% a tvorí to, ak si dobre pamätám, teraz okolo 14,7 miliárd eur, ktoré sú vyslovene stanovené na podporu študentov vo forme grantu, aby mohli vycestovať. Ten hlavný materský program Erasmus, ktorý poznáme, je zameraný na študentov ako sme my, z vysokých škôl, aby sme si mohli vyskúšať štúdium na zahraničných univerzitách s podobnými programami. Nie je to zamerané len na štúdium, ale je to vyslovene o tom, aby si tí ľudia trošku rozšírili obzory, naberali tie takzvané soft skills, hard skills; prísť do úplne nového prostredia a hlavne sa zameriava na rozvoj osobnosti tých ľudí.

 

Už si spomenul študentov, zhrňme si teda ešte raz, kto všetko sa teda môže zúčastniť?

V podstate od stredoškolských žiakov až po učiteľov. Najznámejší variant však spojený s Erasmom sú vysokoškolskí študenti, ktorí si môžu buď vybrať univerzity, s ktorými majú ich domovské univerzity partnerstvá, alebo môžu nadviazať nové partnerstvá, čo je ešte lepšie pre daných študentov, lebo vlastne školy vďaka ich študentom môžu nadviazať novú komunikáciu s novou univerzitou v inom štáte. Ten študent môže ísť na semester alebo na dva semestre, je to vždy na ňom. Niektoré univerzity majú podmienku, že len na jeden semester, ale je to zriedkavé. Za obdobie, keď fungoval starý Erasmus, bolo pravidlo, že pokiaľ študent raz už na Erasme bol, nemohol ísť druhýkrát. Otvorením nového programu Ersmus+ sa však opäť otvárajú brány pre tých, čo už v cudzine boli, pretože Erasmus+, ako nový program, je opäť sprístupnený všetkým. Má to obrovské pozitívne ohlasy medzi študentami, pretože, ako sa hovorí, „Once Erasmus, always Erasmus“.

 

Súkromný archív, Jakub Osvald – National Platform (Valné zhromaždenie) v Nitre

Ako to celé funguje? Napríklad čo sa týka skúšok.

To veľmi záleží na univerzite. Sú univerzity, ktoré majú spoluprácu a majú také odbory, ktoré sa úplne prelínajú, napríklad ako je v Bratislave Policajná akadémia. Spoznal som teraz niekoľko ľudí, ja som v Taline v Estónsku, a v podstate oni majú svoje predmety takmer rovnaké, môžu si prenášať kredity. V mojom prípade, keď študujem právo, niektoré predmety sa prelínajú, čo sú hlavne zamerané na európske právo alebo medzinárodné právo a tak ďalej, ale potom samozrejme sú predmety, ktoré máš zamerané na štátne právo, a tie sa nedajú kombinovať, takže to veľmi záleží na univerzitách, ale väčšina prípadov je takých, že ľudia robia skúšky na Erasme na univerzite, na ktorej sú, a potom sa vracajú naspäť na svoju domovskú univerzitu na Slovensku, alebo jednoducho do štátu, z ktorého pochádzajú, a dorábajú si skúšky tam.

 

Zdroj: Alexandra Hrašková - Spoločná fotka členov ESN v Bratislave

Zdroj: Alexandra Hrašková – Spoločná fotka členov ESN v Bratislave

Aký je benefit zúčastniť sa Erasmu?

Prečo ísť na Erasmus? A prečo chcete ísť na Erasmus – Je to jedna z otázok, ktorá sa aj veľmi často dáva na pohovoroch, keď chceš ísť na Erasmus. Môj pohľad na to ísť na Erasmus, postúpenie do programu Erasmu, je hlavne v tom, že tam ide človek, ktorý by hlavne mal mať rád cestovanie a spoznávanie novej kultúry, ale hlavne zažiť niečo úplne nové. To by som povedal, že je jedna z vecí, že máš možnosť ísť do zahraničia, vyskúšať si inú univerzitu, iný spôsob výučby, iných profesorov, absolútne inú komunitu. Čo sa týka jazykových zdatností, určite to nie je na škodu, určite to veľmi pomáha. Ja sám viem, že keď som absolvoval výmenný pobyt v Amerike, keď som mal 16 rokov a letel som do Ameriky úplne sám a vrátil som sa ako úplne iný človek. Ten rok ma zmenil neuveriteľným spôsobom, čo sa týka jazyka, čo sa týka pohľadu na svet, tej celkovej komunikácie s ľuďmi. A tu je to počas semestra, alebo dvoch, a je to vynikajúca vec. To je jedna stránka. Druhá stránka je to, že napríklad študenti, ktorí prídu na pohovor, nie veľa, ale stáva sa, a že „prečo si chcel ísť na Erasmus?“ a tí ľudia majú problém na to odpovedať. A taká najzaužívanejšia odpoveď je, že „bola tam kamarátka, kamarát a vraj to bolo super, mali tam párty, všetko toto…“

 

Jakub Osvald

 

Ale asi to nie je len o párty, či?

Samozrejme že nie… párty je len jeden zo spôsobov ako sa rôzne kultúry a ľudia dokážu stretnúť, ale takýchto možností je na Erasme mnoho a nie len párty, ale je tam hlavne tá vec, že tam ideš ako reprezentant svojej krajiny, hlavne reprezentant svojej univerzity. Ty vlastne šíriš to meno univerzity. A preto sa aj tie výberové konania robia, lebo tá univerzita chce vyslať ľudí, ktorí budú reprezentovať. Preto, keď sa tento človek dostane cez to výberové kolo, tak by si to mal vážiť, pretože tej srandy, zábavy, tam majú požehnane, to sa nikto nemusí báť, ale je tam vždy aj tá práca, ktorá sa samozrejme musí spraviť. Keď sa človek vráti z Erasmu, tak väčšinou vstúpi do štádia nazývaného post-erasmus depresia, že sa jednoducho chce vrátiť naspäť, lebo dosť často sa stáva, že systémy, školské systémy, tam sú na vyššej úrovni niekde, ale povedzme väčšinou sú na vyššej úrovni aj tým, že je to väčšia škola, väčšie mesto, ako Berlín, Barcelona, Tallinn. Takže tí ľudia z toho majú neuveriteľné zážitky a hovorím, že potom sa k tomu chcú väčšinou vracať a to je tá forma, ktorá je sprostredkovaná cez ESN.

 

Súkromný archív, Jakub Osvald - Prezentovanie ESN stredoškolákom v Estónsku (Tallinn)

Súkromný archív, Jakub Osvald – Prezentovanie ESN stredoškolákom v Estónsku (Tallinn)

Jazyk je jednou z hlavných zložiek Erasmu, nie je problém, keď zahraniční študenti pricestujú študovať na Slovensko? Na mnohých fakultách a katedrách sa vyučujú predmety len v slovenčine.

Čo mapujeme, alebo čo máme dosah na zahraničných študentov, čo sa týka sekcií, ktoré spravujeme, ktorých je momentálne 13 na Slovensku, je to cca okolo 1500 študentov na univerzitách. Celkovo, ktorí prichádzajú, je to okolo 2 až 2.5 tisíc, pokiaľ ma moje čísla neklamú, pretože sú univerzity, ktoré nemajú sekcie, ale vieme, že tam zahraniční študenti sú. Napríklad aj v Bratislave ako je Univerzita sv. Alžbety, vieme že tam sú zahraniční študenti, ale bohužiaľ nemám na nich taký dosah, nie je tam sekcia. Akurát z univerzity máme informácie, že tam študenti sú. Napríklad aj na Policajnej akadémii sú zahraniční študenti, ale nie je tam sekcia. Čo sa týka toho problému angličtiny; univerzity to upravujú a nastavujú v čo možno najlepších variantoch ako môžu. Je tu problém s tým, že tu na Slovensku nemáme také množstvo mladých učiteľov alebo učiteľov, ktorí by dokázali vyučovať v angličtine, ďalšia vec, nemáme až tak rozvinuté študijné programy na Slovensku, ale je to na veľmi dobrej ceste. Za 3 roky, čo som na univerzite vidíme nárast, že študenti prichádzajú viacej, viacej sa zaujímajú o Slovensko. Môžem povedať, že aj vďaka ESN, pretože promujeme Slovensko. Veľa študentov, ktorí prichádzajú na Slovensko, nie je to väčšinou, takmer nikdy, ich prvá voľba. O Slovensku málokto vie, je to malá krajina v centre Európy, ale keď sem prídu, urobíme maximum pre to, aby, keď tí študenti odchádzajú, boli spokojní a robili dobré meno, robíme si meno samým sebe a oni nás potom ďalej promujú a hovoria o Slovensku a viac tých študentov potom prichádza na základe odporúčaní. Takže áno, ten nárast je tam, zvyšuje sa to. Keď sú už univerzity, ktoré nemajú možnosť vyučovať niektoré predmety v angličtine alebo nemajú také prostriedky, tak je to väčšinou robené spôsobom, že študenti majú samoštúdium a vytvárajú rôzne práce, ktoré sú robené v angličtine, ktoré sú potom kontrolované. Napríklad takto mám ja robené niektoré predmety v Estónsku. Máme konkrétne jeden predmet, na ktorom máme profesora, ktorý je estónec – polovične estónec, polovične rus, hovorí anglicky, ale veľmi málo, len taká lámaná angličtina, ale má asistenta, ktorý mu pomáha s angličtinou a robíme vlastne domáce úlohy na spôsob, že máme zadanie, ktoré vypracujeme v angličtine. Je to vždy flexibilné, dá sa to upraviť.

Logo ESN Slovakia

 

WP_Jakub_viac (2)

Jakub Osvald

Aká je konkrétne tvoja úloha v ESN?

Moja sekcia  je z Bratislavy, je to ESN Paneurópska univerzita (ESN PEU). Momentálne som viceprezident, od nového semestra by som mal byť zvolený prezidentom, keďže náš prezident odchádza, mal by som prevziať jeho miesto. Na konci novembra, presne 31., som bol zvolený aj za viceprezidenta celého Slovenska, ESN Slovakia, čo je občianske združenie, ktoré spravuje všetkých 13 sekcií na Slovensku. Mandát mi začína plynúť od 1. januára, takže to je moja pozícia.

 

A akú náplň to so sebou prináša?

Veľa roboty 🙂 My sme mali teraz veľké zmeny v štatúte ESN Slovensko, viceprezident je v podstate úplne nová pozícia, ktorá bola vytvorená, takže ja vlastne začínam stavať úplné základy pre ľudí, ktorí prídu po mne. Čo má viceprezident robiť? Základná úloha, základná agenda viceprezidenta je zameriavať sa na vnútro, teda na tú národnú  úroveň, to znamená, že na Slovensko, zameriavať sa na všetky sekcie a kooperáciu, spoluprácu medzi sekciami a aby sekcie komunikovali, aby tam bol ten prenos informácií. Ďalšia z agend je zastupovať prezidenta v akýchkoľvek prípadoch, keď nemôže vykonávať svoju funkciu, podporovať ho. A ďaľšou je, posledná a taká hlavná, že viceprezident je zodpovedný za financie, to znamená, že má viac-menej úlohu pokladníka. Na túto úlohu si avšak viceprezident môže ustanoviť takzvaného koordinátora, a ten vlastne môže spravovať financie, lebo tá hlavná agenda komunikácie sekcií zaberá 95 – 99% času a zameriavať sa aj na financie je veľa, je to jednoducho strašne veľa, takže z toho dôvodu máme vo vnútornom poriadku ustanovené, že si viceprezident môže ustanoviť pokladníka, čo som si teda ja urobil, pokladníčku. Ja mám za ňu zodpovednosť, som zodpovedný za financie, ale mám na to výpomoc.

 

Súkromný archív, Jakub Osvald - Prezentovanie ESN Slovakia na National Platform ESN Estonia

Súkromný archív, Jakub Osvald – Prezentovanie ESN Slovakia na National Platform ESN Estonia

Ako vidíš budúcnosť celého projektu?

Erasmus Student Network (ESN) je tu 25 rokov. Tento rok, 2014, slávime 25 rokov. V 1989 to bolo založené študentami, ktorí prichádzali z prvých ročníkov Erasmu a uvedomili si, že tam je potreba, aby nejaká takáto organizácia študentov vznikla a pomáhali novým študentom, ktorí prídu do nového prostredia, pretože tá organizácia a Erasmus sa začal tak neuveriteľne rapídne rozširovať, keď vznikol, bol tak neuveriteľný záujem, že teraz máme zastúpenie ESN v 37 krajinách a nielen v Európe alebo nielen v Európskej únii. Máme v Turecku, máme v Gruzínsku, v Nórsku, na Islande, v podstate od severu až po úplný juh. Teraz  posledný rok v apríli bolo prijaté Rusko, takže do Ruska začíname expandovať. Budúcnosť vidím veľmi svetlo. Čo sa týka Slovenska, je tam veľa roboty. Teraz vlastne tým, že sme mali zmenu štatútu, začíname nový pracovný plán, máme ustanovený celý nový „national board“, mladí ľudia, ktorých veľmi dobre poznám sú veľmi motivovaní, takže celý náš mandát bude veľa, veľa roboty, ale veríme tomu, že výsledok z toho bude, že tí ľudia, ktorí budú po nás, už nebudú musieť začínať od nuly, alebo nebudú musieť začínať dokonca z mínusu, ale už budú mať základy, na ktorých budú môcť stavať a ťahať ďalšie generácie.

 

BIO:

WP_Jakub_bio

 

Ak hľadáš viac info o ESN, nezabudni ani na stránky ESN Interantional, ESN Slovakia a kanál YouTubena ktorých nájdeš viac info o tomto programe.

 

by Dušan Dudík

Facebook: Slovensko zajtra; Twitter: Slovensko zajtra

DISKUSIA: Máš osobné skúsenosti s Erasmom alebo ESN? Porozprávaj nám o nich.

Reklamy

3 thoughts on “Vitaj! Welcome! Willkommen! Bienvenue! – Jakub Osvald & Erasmus

  1. Veľmi pekný a podrobný článok. Bohužiaľ sa študenti často boja vycestovať niekde na Erasmus a pritom im to môže zmeniť kompletne celý život k lepšiemu. Šťastie že existujú ľudia ako Jakub, ktorý robia aspoň nejakú osvetu medzi študentami.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s