Býva v jednej z najvýchodnejších dedín Slovenska a už od malička sa túžila stať farárkou, hoci v Horovciach nemajú evanjelický kostol. Janka Kendžurová v súčasnosti študuje teológiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a práve tam sa jej podarilo splniť si ďalší sen. Po večeroch sa pustila do písania malej knihy modlitieb, ktorá vyšla pod názvom Zopíname k Tebe dlane. Veľmi rada tvorí a vymýšľa nové veci a zo všetkého najviac neznáša nespravodlivosť, ponižovanie a zlobu. Hovorí o sebe, že je temperamentná a nepatrí práve k najpokojnejším ľuďom, ale verí, že si ju Boh vie použiť aj na dobré veci.

 

Mnoho mladých ľudí si vyberá školu podľa toho, čo by ich bavilo, resp. aby sa dokázali uplatniť a uživiť. Ty si si nakoniec vybrala štúdium teológie na Evanjelickej bohosloveckej fakulte. Prečo?

Odmalička ma k Bohu viedla moja maminka. Učila ma o Ňom, spievala piesne a čítala mi biblické príbehy. Každú nedeľu sme chodievali do kostola, ktorý bol pre mňa tým najkrajším a najneobyčajnejším miestom. Už ako malé dieťa som sa prvýkrát rozhodla študovať teológiu a toto rozhodnutie sa nezmenilo, práve naopak pretrvalo a silnelo počas nasledujúcich rokov. Možno to znie neuveriteľne, ale zvolila som si školu podľa toho, čo ma skutočne bavilo a v čom by som videla uplatnenie. Mňa bavilo spoznávať Boha, hľadať a svedčiť o tom, ako Ho nachádzam iným a preto som si vybrala teológiu. Je pravda, že farárčina nepatrí možno zárobkovo k najlukratívnejším povolaniam, ale peniaze sú len obyčajné papiere, za ktoré sa najhodnotnejšie veci v živote kúpiť nedajú. Vo farárskom poslaní sa však človek stretáva osobne s tými najcennejšími vecami — s citmi človeka a nevyčísliteľnou Božou láskou, ktorá hovorí o večnom živote. Môže si niekto zarobiť viac?

Zdroj: Janka Kendžurová

Zdroj: Janka Kendžurová

Po večeroch si si našla čas a začala si písať knihu nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Kedy sa zrodil tento nápad v tvojej hlave?

Už od útleho detstva som sa venovala písaniu a jeden z mojich snov bolo napísať knihu. Vekom človek však príde na to,  že plniť sny nie je až také jednoduché. Ja som sa postupne toho môjho sna vzdávala. Na niečo také, ako je vydanie knihy musia človeka postretnúť správne životné okolnosti a spoznať správnych ľudí. Písať som však nikdy neprestala a začala som moje básne uverejňovať v rôznych cirkevných médiách. Cez túto cirkevnú tlač si ma všimla jedna pani z vydavateľstva, ktorá prišla  za mnou na fakultu s ponukou, či nechcem napísať knihu pre deti. Prišla šanca, ktorú som zobrala, aj keď som ešte nevedela, čo ma bude čakať.

O čom je tvoja kniha Zopíname k Tebe dlane a kto prišiel s týmto pomenovaním?

Knižočka Zopíname k Tebe dlane je knihou modlitieb na každú príležitosť a životnú situáciuNázov som si vymyslela sama. Jej pomenovanie je takým mojim osobným želaním, aby všetky Božie deti,  teda bez ohľadu na počet vrások, zopínali k Trojjedinému Pánu Bohu svoje dlane, pretože modlitba  je jedna z ciest, ako byť k Nemu najbližšie.

Spomínala si, že je to kniha modlitieb. Aký je tvoj vzťah k modlitbe?

Modlitba je niečo, bez čoho si nedokážem predstaviť svoj život. Malé deti učíme, že telefónne číslo do neba sú dve rúčky a desať prstov. Ja som vo svojom živote pochopila, že na tomto telefónnom čísle nikdy nie je obsadené a vždy je na ňom signál. Modlitbou som bližšie pri Bohu. Môžem si uvedomovať, že ma niekto chápe, je pri mne, počúva ma a dodáva mi pokoj.

Zdroj: Janka Kendžurová

Zdroj: Janka Kendžurová

Dnes je trendy napísať knihu, ale dobre vieme, že to nie je až také jednoduché. Čo to všetko obnáša?

Myslím si, že  je odvážne odpovedať sumárne na otázku, čo to obnáša, nakoľko to závisí od konkrétnej knihy, životnej situácie a okolnosti. V mojom prípade vydanie knihy prinieslo poriadne ťažký batoh starostí, sĺz, trápenia a bojov. Knihu nestačí len napísať, treba si nájsť aj ďalších spolupracovníkov na ilustrácie a recenziu. Pán Boh mi však poslal do cesty úžasných ľudí, za ktorých som veľmi vďačná a ktorí ma napriek tomu, že som mladá, podporili. Takými ľuďmi boli predovšetkým môj recenzent brat farár Mgr. Miroslav Hvožďara, PhD., ale aj ilustrátorka mojej knihy pani učiteľka Mgr. Katarína Mihalčinová, ktorá mi za veľmi krátky časový úsek nakreslila nádherné kresbičky. Nikdy jej za krásne kresby a ochotu dostatočne nepoďakujem. Je veľmi nadaná a talentovaná a som rada, že svoj talent spojila práve s tým mojím. Verím, že napriek všetkému moja kniha nakoniec priniesla radosť a požehnanie nielen mne a ľuďom, ktorí mi pomáhali, ale aj mnohým iným. Okrem bojov mi knižka priniesla aj štipku radosti.

Mala si niekedy chuť vzdať sa a nedopísať knihu?

Čo sa týka písania, s tým som nemala žiadny problém. Tešila som sa, že niekto si myslí, že mám talent a môžem ho využiť k napísaniu knihy, ktorá má privádzať dieťatká k Bohu. Prišli však chvíle, keď som sa chcela vzdať, ale to až vtedy, keď bola kniha už celá napísaná a bolo ju treba vydať. Dokonca dvakrát.

Prvýkrát som sa chcela vzdať, keď mi môj pôvodný ilustrátor povedal, že kvôli škole mi nemôže ilustrovať knihu a ja som si za skutočne krátky čas musela zohnať iného človeka. Bohužiaľ som nemohla nájsť žiadneho takého človeka, tak som si kľakla na kolená a povedala Pánu Bohu: Bože, ja už neviem čo robiť, ja to poviem nášmu  farárovi, ktorý nám administruje (teda zastupuje) zbor a keď to nevyjde, vzdávam sa. Tak som sa dostala ku Katke, ktorá je sestrou nášho brata farára.

Druhýkrát som to chcela vzdať, keď bola kniha už  nielen napísaná, ale aj ilustrovaná.      Vydavateľstvo, ktoré mi samo dalo na napísanie tejto knižky ponuku, ktoré ma nechalo zohnať si ilustrátora a recenzenta, mi ráno napísalo správu, že podpisujeme licenčné zmluvy. Lenže večer sa to celé zmenilo. Na základe jediného negatívneho posudku od spisovateľky z Banskej Bystrice, ktorá sa nešpecializuje na deti a nie je ani farárkou, moju knihu nemôžu vydať. Nechcela som sa vzdať, ale nevedela som ako bojovať. Bolo mi ľúto najmä Katky, ktorej som nechcene a nepriamo ublížila. Kvôli nej som začala rozmýšľať čo robiť ďalej a oslovila som iné vydavateľstvo ViVit, avšak vydanie vyžadovalo finančný obnos. Keďže sme s maminou samé, bol to problém. Myslela som si, že je definitívny koniec, lenže sa udiala jedna vec. V to nedeľné ráno som sa s maminou dohodla, že som s knihou skončila a všetko nechám tak. Keďže máme zastupujúceho farára, vypomáham aj ja v našich cirkevných zboroch a keď som bola v jednom z tých zborov, prišlo ku mne malé dievčatko Žofka. Práve toto malé dievčatko mi ukázalo knižku, ktorú držalo v rúčkach, kde bola modlitba k panne Márii.

Vtedy som si uvedomila, že deti potrebujú modlitebnú knižku, ktorá by ich spájala, ktorú by si mohli prečítať z každej konfesie. Niečo, čo by spájalo mosty a ja to niečo mám. Len neviem, ako to vydať. V ten deň som prijala ponuku nového vydavateľstva, aj keď som nevedela čo bude ďalej.

Nakoniec sa ti však podarilo vydať knihu po rôznych ťažkostiach. Aký bol na ňu ohlas?

Vďaka Pánu Bohu sú ohlasy na knihu veľmi dobré. Veľmi rýchlo, napriek neistote, s ktorou bola vydaná, bola bez nejakej špeciálnej reklamy rýchlo vypredaná. Je krásne vidieť deti, ktoré Vám s radosťou oznamujú, ktorú modlitbičku sa naučili. Nie je nič krajšieho. Teší ma aj to, že stále je o ňu záujem a mnoho ľudí sa pýta na dotlač. Je to malá kniha, ale pre mňa je to Boží zázrak.

Plánuješ v budúcnosti napísať aj ďalšiu knihu?

Mám mnoho nápadov na ďalšie knihy. Iste by som chcela vydať ďalšiu, len neviem či na to bude príležitosť a finančné zdroje. Raz v budúcnosti, ak by tomu priali podmienky, by som sa tomu nebránila.

Kniha je určená pre všetky Božie deti, a to nielen pre tie malé, ale aj tie veľké – bez ohľadu na vek, vzdelanie či počet vrások. Prečo si sa rozhodla ju napísať predovšetkým deťom?

Deti sú takou mojou srdcovou záležitosťou. Sú kategóriou, s ktorou pracujem najviac a od ktorej sa aj mnoho učím. Vždy som chcela napísať knihu pre deti, no nikdy som ňou nechcela začínať. Boží plán bol iný a ja som rada, pretože deti sú Božím darom.

Zdroj: Janka Kendžurová

Vo svojej prvotine opisuješ rôzne životné situácie, s ktorými si sa stretla. Ktorá bola pre teba najťažšia?

V mojom živote boli ťažké životné situácie. Zmierenie sa s tým, že som z rozvedenej rodiny, stretnúť sa ako dieťa so smrťou blízkych, byť skoro zodpovednou a dospelou, byť vždy inou od ostatných. Bolo mnoho ťažkých chvíľ, aj teraz prežívam mnohé ťažké. Nedá sa povedať, ktorá je najťažšia, pretože tá situácia, ktorú som prežívala, je v tej danej chvíli života vždy najťažšou. Každá zanechala na mne stopu. Stopu však zanechal na mne aj niekto iný – Boh. Mohla som vidieť Jeho moc a uvedomovať si, že milujúcim Boha slúžia všetky veci na dobré a že je mnoho ľudí s oveľa väčšími a ťažšími životmi ako ten môj.

Si veriaci človek. Akú úlohu hrá v Tvojom živote Boh?

Boh je tým najdôležitejším v mojom živote. On so mnou vždy bol, je a bude. Je tým, s kým žijem, kto ma pochopí a pre koho žijem. Boh tým, že ma stvoril, nechce, aby som sa nejako špeciálne menila. Len chce, aby som všade šla s Ním. Berie ma takú, aká som. Má síce so mnou mnoho starostí a veľmi sa Ho niekedy vypytujem a bojím sa Jeho plánov. Niekedy som dokonca príliš slabá a sklamem Ho, ale vždy ma miluje až tak, že za moje hriechy bol pribitý na kríži. Boh, ktorý je v mojom živote, je vážne super!

Stretávaš sa s mnohými ľuďmi a aj tvoja práca si to v budúcnosti bude vyžadovať. Keď počúvaš životné príbehy, čo chýba dnešným ľuďom?

Každému človeku chýba čosi iné, respektíve každý to pomenúva iným menom. Záleží to však od konkrétneho životného príbehu, situácie a človeka. Keby som to mala súhrne pomenovať jedným slovom, povedala by som, že nám chýba láska, ktorá má mnoho podôb a prejavov. Chýba nám porozumenie, súcit, pohladenie, objatie, odpustenie, dôvera, empatia. Nechceme milovať, ale za to chceme byť ľúbení. Chýba nám láska a synonymom lásky je Boh. Nechceme Ho nechať prehovoriť a konať v našich životoch. Zostáva ležať niekde medzi riadkami Biblie. Ak veríme v Boha, žije v nás On a Jeho láska a s ňou môžeme pretvárať svet k lepšiemu, pretože by mal byť takou upútavkou na ten budúci. Môžeme začať ľúbiť, pretože vieme, že nás ľúbi On a nebudeme čakať, že začne niekto iný. Máme začať my a každý deň je na to vhodná príležitosť!

 

Modlitba za všetkých, na ktorých mi záleží

Pomáhaj Pane všetkým  ľuďom čo poznám,
tým, na ktorých mi záleží.
Pomáhaj im v ich života púti,
ich život Tebe náleží.
Nech Teba Bože vedia spoznať,
každý deň v živote svojom,
aby sme sa raz mohli stretnúť
v nebeskom kráľovstve Tvojom.
Amen

 

by Simona Dodrvová

Facebook: Slovensko zajtra; Twitter: Slovensko zajtra

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s